Judas Priest

K. K. Downing, Ian Hill a John Ellis sa poznali už od detstva a vyrastali v štvrti Yew Tree estate v meste West Bromwich. Navštevovali Churchfields School v All Saints vo West Bromwich. Downing a Hill sa stali blízkymi priateľmi a zdieľali podobné hudobné záujmy (Black Sabbath, Led Zeppelin, Deep Purple, Jimi Hendrix, The Who, Cream, Yardbirds) a naučili sa hrať na nástroje. Kapela bola založená v októbri 1970 v Birminghame po miestnom rozpadnutom súboru s názvom "Judas Priest" (odvodené od Dylanovy skladby "The Ballad of Frankie Lee a Judas Priest"

Pôvodný Judas Priest boli založeni v roku 1969 Alem Atkinsom (spev), Bruno Stapenhillem (basa, narodený ako Brian Stapenhill v roku 1948, Stone Cross, W. Bromwich), Johnom Partridge (bicie, narodený c. 1948, W. Bromwich), a Johnom Perrym (gitara).[2][3] Stappenhill prišiel s názvom "Judas Priest" a nacvičovali v jeho dome vo Stone Cross. Perry zomrel pri automobilovej nehode krátko po vzniku kapely a bol následne nahradený Erniem Chatawayem (narodený ako Ernest Chataway v roku 1952 vo Winson Green, Birmingham, Warwickshire, zomrel 13. mája 2014[4]).

Svoj prvý koncert skupina odohrala 25. novembra 1969 v George Hoteli vo Walsalle vo Staffordshire a potom na december 1969 a január 1970 odišla na tour do Škótska. Táto skupina sa rozpadla v apríli 1970 po ich poslednom koncerte 20. apríla v The Youth Centre v Cannocku vo Staffordshire. Atkins sa stretol s ďalšou zostavou Judas Priest v kostole s názvom St. James v Wednesbury blízkosti W. Bromwich. Toto miesto bolo miestnymi nazývané Holy Joe a tu sa Atkins stretol s gitaristom Kennym Downingom, basistom Ianom 'Skull' Hillom a bubeníkom Johnom Ellisom (narodený 19. septembra 1951 v Yew Tree Estate, West Bromwich). Mali kapelu Freight (apríl-október 1970) a hľadali speváka. Súhlasili s tým, že sa Atkins pripojí. Ten navrhol názov svojej starej skupiny "Judas Priest". Skúšali v dome Atkinsovej tety vo Stone Cross. Nová zostava Atkins, Downing, Hill a Ellis hral svoj prvý koncert na 16. marca 1971 v St. John Hall, Essington vo Staffordshire.

S Downingom ako zastupujúcim vodcom sa skupina vzdialila od svojich pôvodných bluesových vplyvov a začala hrať hard rock. Tento kvartet hral v Birminghame a jeho okolie s rôznymi bubeníkmi až do roku 1974, niekedy hrali ako predkapela pre napr. Budgie, Thin Lizzy a Trapeze. Nakoniec finančné ťažkosti a problémy s vedením (spoločnosť Tony Iommi ho IMA) doviedli k odchodu Alana Atkinsa a bubeníka Alana Moora v máji 1973.

V tej dobe Ian Hill chodil so ženou z neďalekého mesta Walsall, a tá navrhla svojho brata Roba Halforda ako možného speváka. Halford sa ku skupine pripojil a s ním prišiel aj bubeník z jeho predchádzajúcej kapely Hiroshima - John Hinche. Táto zostava išla turné po Veľkej Británii, veľakrát aj ako predkapela pre Budgie, a dokonca aj ako hlavná hviezda niekoľkých koncertov v Nórsku a Nemecku.

Predtým, ako kapela vstúpila do štúdia, aby nahrala svoj prvý album, navrhla ich nahrávacia spoločnosť pridať ďalšieho hudobníka do zostavy. Downing bol neochotný zakomponovať klávesy alebo plechové nastroje do kapely, a tak v apríli 1974 vybral ďalšieho gitaristu - Glenna Tiptona zo Staffordské skupiny Flying Hat Band ako nového člena. Obaja gitaristi spoločne pracovali na úprave už existujúceho materiálu a Tipton získal podiel ako skladateľ. V auguste 1974 vydala kapela svoj debutový singel "Rocka Rolla" a o mesiac neskôr rovnomenný album.

Technické problémy pri nahrávaní sa prejavili na zlej kvalite zvuku záznamu. Producent Rodger Bain, ktorý sa podieľal aj na prvých troch albumoch skupiny Black Sabbath, rovnako tak i na prvom albume Budgie, dominoval pri nahrávaní albumu a s jeho rozhodnutiami kapela nesúhlasila.[5] Bain tiež rozhodol z albumu vyškrtnúť obľúbené skladby medzi fanúšikmi zo živých vystúpení kapely ako napríklad "Tyrant", "Genocide" a "The Ripper". Ďalej nechal zostrihať pieseň "Caviar and Meths" z pôvodnej 10-minútové skladby na 2 minútovú inštrumentálnú.

Tour pre album "Rocka Rolla" bolo pre Judas Priest prvé medzinárodné turné[6]s vystúpeniami v Nemecku, Holandsku, Nórsku a Dánsku, vrátane jedného koncertu v hoteli Klubben[7]v Tønsbergu, asi hodinu od Osla v Nórsku, ktorým sa im miestný tlač odmenil trochu negatívnou recenziou[8]Album bol prepadákom, takže sa skupina ocitla v hlbokej finančnej tiesni. Pokúsila si zabezpečiť dohodu s Gull Records získať mesačný plat 50 libier, avšak spoločnosť Gull Records na tom bola podobne, tak teda odmietla[9] Album Rocka Rolla bolo z väčšej časti kapelou zavrhnuté a žiadna z jeho piesní nebola po roku 1976 hraná naživo.[10]

Skupina sa pri nahrávaní ich ďalšieho albumu podieľala viac, nahrávala počas novembra a decembra 1975 a sama vybrala aj producenta. Výsledok Sad Wings of Destiny (1976) obsahoval mnoho staršieho materiálu, vrátane vyššie zmienených obľúbených skladieb a okamžite posunul kapelu z psychedelického zvuku do priameho, drsnejšieho metalu s úvodnou skladbou, progresívnym eposom "Victim of Changes". Táto pieseň bola kombináciou skladieb "Whiskey Woman", klasiky z čias Ala Atkinsa a "Red Light Lady" - pieseň, ktorú Halford napísal s jeho predchádzajúcou skupinou Hiroshima. Tento album a silné vystúpenie v roku 1975 na festivalu Reading pomohlo zvýšiť širší záujem o kapelu a rozšíriť fanúšikovskú základňu.

Ich ďalší album Sin After Sin z roku 1977 bolo prvým, ktoré Judas Priest nahrali pod veľkou nahrávacou spoločnosťou - CBS a prvý z jedenástich po sebe idúcich albumoch, ktoré dostalo certifikáciu Gold alebo ešte vyšší (hodnotenie RIAA). Odchodom od predchádzajúcej spoločnosti - Gull stratila kapela práva na svoje prvé dva albumy. Sin After Sin produkoval bývalý basgitarista Deep Purple Roger Glover a kapela sa rozhodla najať štúdiového bubeníka Simona Phillipsa.

Odmietol, aby sa stal stálym členom Judas Priest, a tak namiesto toho s kapelou začal hrať Les (James Leslie) Binks. Skupina bola ohromená jeho výkonom a požiadala ho, aby zostal. Spoločne nahrali v roku 1978 albumy Stained Class a Killing Machine (v USA vydaný ako Hell Bent for Leather). Binks, uvedený aj ako spoluautor veľmi silné balady "Beyond the Realms of Death", bol skvelý a technicky zručný bubeník a jeho schopnosti pridali do kapely pestrejší zvuk. Binks hral tiež na albume Unleashed in the East, ktorý bol nahratý naživo v Japonsku počas turné Killing Machine. Kým prvé tri albumy Judas Priest mala značné stopy vplyvu Black Sabbath, Led Zeppelin, Deep Purple, ako aj balady, tak album Stained Class neobsahoval balady žiadne, okrem veľmi temné "Beyond the Realms Death" a platňa Killing Machine bola prvá, u ktorej bol poznať komerčnejšie zvuk s jednoduchšími piesňami, ktoré obsahovali niečo málo vplyvu blues. V tú dobu členovia kapely prijali ich dnes preslávenú Leather Image (Koža, kov). Halford už len dopiloval svoju šou k úplnej dokonalosti, keď sa na pódium, pri skladbe Hell Bent for Leather, vrúti s Harley-Davidsonom ...dnes už nevyhnutnou súčasťou vystúpenia Judas Priest.

Judas Priest v roku 1981 behem World Wide Blitz Tour.

Downing a Tipton behem koncertu v San Sebastiáne vo Španielsku behem World Conqueror Tour (1984).

Po vydaní Killing Machine bol vydaný živý album z tour pod názvom Unleashed in the East - prvý z mnohých albumov Judas Priest, čo získal platinu. V tom čase sa objavila kritika skupiny, že kapela používa štúdiová aranžmá a playback k vylepšenie zvuku a následne to na trh uvádza ako živý album.[11] Od tejto chvíle štýl hrania v kapele postupne rástol v ťažšie, hrubší zvuk a živé verzie skladieb, ako "Exciter" a "Beyond The Realms of Death" zneli oveľa drsnejšie než ich verzie zo štúdia.

Les Binks v kapele skončil na konci roka 1979, pretože nebol spokojný s tým, že sa skupina približuje smerom k jednoduchšiemu zvuku pre "rádia", takže ho nahradil Dave Holland, predtým člen skupiny Trapeze. V tejto zostave Judas Priest nahrali šesť štúdiových a jeden živý album, ktoré pozbierali rôzne stupne kritiky a komerčného úspechu.

V roku 1980 skupina vydala British Steel. Piesne boli kratšie a album mal viac "rádiový zvuk", ale udržal si známy heavymetalový duch. Skladby ako "United", "Breaking the Law" a "Living After Midnight" boli počuť z rádia často. Judas Priest sa objavili aj na BBC a usadzujú sa v Top Ten.

Ďalšie platňa vyšla roku 1981 a dostala názov Point of Entry. Album sa niesl v rovnakom duchu a následná "British Steel Tour" predstavila nové piesne ako "Solar Angels" a "Heading Out to the Highway".

Album z roku 1982 Screaming for Vengeance predstavil pieseň "You'Ve Got Another Thing Comin'", ktorá sa stala hlavným rozhlasovým hitom v USA. Ďalšie piesne ako napríklad intro "The Hellion", na ktoré nadväzuje "Electric Eye" a ďalšia skladba "Riding on the Wind" sú dodnes populárne pri živých vystúpeniach a dlhé roky nimi začínali koncerty. Skladba "(Take These) Chains" (autorom Bob Halligan, Jr) bola vydaná ako singel a album získal double platinu..[12]

Judas Priest úspešne pokračovali polovicou 80. rokov skladbou "Freewheel Burning", vydanú v roku 1983, ktoráý bola pravidelne počuť z rockových rádií. Album Defenders of the Faith vyšlo nasledujúci rok. Niektorí kritici ho přezídvali ako "Screaming for Vengeance II", kvôli podobnosti s predchádzajúcou platňou.[13] Obsahuje hity ako už spomínanú Freewheel Burning, Sentinel alebo Love Bites.

Album Turbo bolo vydané v apríli 1986. Skupina prijala pestrejší vzhľad na živých vystúpeniach a ich hudba sa posunula ešte ďalej do mainstreamu vďaka pridaniu gitarových syntetizátorov. Album sa stal platinový a turné bolo tiež úspešné, hoci bola platňa fanúšikmiov spočiatku odsudzovaná. Živý album zhotovený počas turné dostal názov Priest...Live!, vyšiel v roku 1987 a fanúšikom ponúklo skladby z éry 80. rokov. Dokumentárne video Heavy Metal Parking Lot nakrúcal Jeff Krulik a John Heyn v roku 1986. Dokument zachytáva heavymetalových fanúšikov, ktorí čakajú na koncert Judas Priest 31. mája 1986 (so špeciálnym hosťom Dokken) pred Capital Centre (neskôr premenované na US Airways Arena) v Landover v štáte Maryland.

V máji 1988 vyšla platňa Ram It Down a okrem nových skladieb predstavilo niekoľko prepracovaných piesní, ktoré ostali z albumu Turbo. Recenzent "Ram It Down" opísal ako "štylistický vývoj", kedy sa kapela pokúsila zbaviť sa syntetizátorov a vrátiť sa k tradičnému metalu. Na konci 80. rokov tiež kapelu opustil dlhoročný bubeník Dave Holland.

V septembri roku 1990, kedy sa do popredia dostáva grunge a klasický metal zaznamenáva úpadok, vyšiel album Painkiller s novým bubeníkom - mladým a energickým Američanom Scottom Travisom (predtým Racer X). Syntetizátory boli, až na skladbu "A Touch of Evil", vypustené. Na tour spolu s Judas Priest vystúpili kapely ako Megadeth, Pantera, Sepultura a Testament. Séria koncertov vyvrcholila na Rock in Rio v Brazílii pred viac ako 100 000 fanúšikov.

Rob Halford na pódiu v roku 1988.

Počas koncertné show Judas Priest vystupoval Rob Halford často na pódiu za pomoci svojho stroja Harley-Davidson, oblečený v motorkárskom kriváku a so slnečnými okuliarmi. V Toronte v auguste 1991 bol Halford vážne zranený, keď vyšiel na javisko a narazil do "Riseru" (časť pódia, na ktorej stojí bicie), ktorý bol schovaný za mračnami hmly zo suchého ľadu. Hoci bolo vystúpenie oneskoreno, bol odohraný celý set než sa Halford vydal do nemocnice. Ian Hill neskôr poznamenal "musel byť v agónii". V 2007 Rob v rozhovore potvrdil, že nehoda nemala nič spoločné s jeho neskorším odchodom z kapely.

V lete roku 1990 bola skupina zatiahnutá do občianskoprávnej žaloby, že je údajne zodpovedná za samovraždu strelnou zbraňou 20-ročného Jamesa Vance a 18-ročného Raymonda Belknapa v meste Sparks v Nevade v USA v roku 1985.[14] 23. decembra 1985 Vance a Belknap, po hodinách pitie piva, fajčenie marihuany a údajnému počúvaní Judas Priest, odišli na ihrisko pri kostole v meste Sparks svoj život ukončiť brokovnicou. Belknap bol prvý, ktorý si dal hlaveň brokovnice pod bradu. Zomrel okamžite po stlačení spúšte a Vance sa strelil hneď po ňom, ale prežil a utrpel na tvári vážne zranenie. Po početných komplikáciách zomrel o tri roky neskôr v roku 1988.[15] Rodičia mladíkov a ich tím právnikov tvrdil, že skladba Judas Priest "Better By You, Better Than Me" (cover od Spooky Tooth) z albumu Stained Class (1978) obsahuje podprahové posolstvo "urob to", čo údajne vyvolalo pokus o samovraždu.[14] Proces trval od 16. júla do 24. augusta 1990, kedy bolo od žaloby upustené potom, čo sudca rozhodol, že takzvané "urob to" bolo výsledkom náhodného mixu na pozadí textu.[14] Jeden zo svedkov obhajoby, Dr. Timothy E. Moore, napísal článok pre Skeptical Inquirer, ktorý časovo zaznamenával proces.[14] Proces bol tiež zahrnutý v dokumentárnom filme z roku 1991 Dream Deceivers: The Story Behind James Vance Vs. Judas Priest.

Po skončení tour k albumu Painkiller v roku 1991 Halford Judas Priest opustil. V septembri roku 1991 sa objavili náznaky napätia v rámci skupiny. Halford sa vydal na sólovú dráhu a založil Thrash metal thrashovú skupinu s názvom Fight so Scottom Travisom za bicími pre štúdiové nahrávky. Kapelu založil vo svojej túžbe preskúmať nové hudobné pole, ale kvôli zmluvným záväzkom voči Judas Priest zostal až do mája 1992.[16]

Ďalej Halford s Judas Priest spolupracoval na vydanie výberové dosky s názvom Metal Works '73 - '93 na pamiatku 20. výročia skupiny. Tiež sa objavil vo videu rovnakého názvu, dokumentujúce ich históriu, v ktorej bol jeho odchod oficiálne vyhlásený neskôr v roku 1993.

Judas Priest uvažovali o angažmá Ralfa Schepersa (Primal Fear, ex-Gamma Ray), ktorý mal hlasovo blízko k Halfordovi, ten však nakoniec odmietol.

V roku 1998, v rozhovore pre MTV, sa Halford verejne priznal, že je gay.[17]

Američan Tim "Ripper" Owens, ktorý predtým spieval v revivalu Judas Priest s názvom British Steel bol predstavený v roku 1996 ako nový spevák Judas Priest. Táto zostava vydala dva albumy - Jugulator (1997) a Demolition (2001), a ďalej dva živé alby - Live Meltdown (1998 ) a Live in London (2003), neskôr aj živé DVD. Hoci sa album Jugulator predával pomerne dobre, získal dosť protichodných recenzií, hoci obsahuje epos "Cathedral Spires", ktorý sa stal jednou z Ripperových najpopulárnejších piesní.

Judas Priest opäť spolu (2005)

Jedenástich rokoch po sebe Judas Priest stále čelili rastúcemu dopytu po reunionu. Nakoniec Judas Priest a Rob Halford oznámili, že sa stretnú v júli 2003 a zároveň bude vydaný box set Metalogy (cez Halfordovu skoršie naliehanie, že "by sa to nemalo robiť"[18]) V roku 2004 uskutočnili turné po Európe a tiež sa v rovnaký rok objavili na Ozzfestu. Judas Priest sa s "Ripperom" rozišli v mieri a Ripper sa pripojil k americkej heavymetalovej kapele Iced Earth.

Na jar, presnejšie 1. marca 2005, vyšiel u Sony Music/Epic Records napäto očakávaný album Angel of Retribution, ktorý je logickým pokračovaním Painkilleru. Získal úspech ako u kritiky, tak aj na komerčnom poli a nasledovalo svetové turné, po ktorom v júni 2006 Halford oznámil, že chce založiť svoju vlastnú nahrávaciu spoločnosť, Metal God Entertainmen, kde sa bude vydávať jeho všetok sólový materiál pod vlastnou kontrolou. V novembri 2006 bola jeho tvorba remastrovaná a vydaná exkluzívne cez iTunes Store.

Na konci roku 2005 bol vydaný záznam japonského koncertu z Budokan Areny na DVD pod názvom Rising in the East. Za rok 2005 zarobili Judas Priest len ​​na koncertoch okolo 600 miliónov Sk, čím sa zaradili do Top 100 najviac zarábajúcich umelcov. Začiatkom roku 2006 sa začína neisto hovoriť o novom albume. Čo Rob Halford potvrdil a tiež dodal, že sa bude jednať o najväčší šou v histórii Judas Priest.

V roku 2006 vydali ďalšie DVD - Live Vengeance '82 '; je to záznam koncertu z Memphisu počas Screaming for Vengeance turné.

Začiatkom roku vychádza aj v poradí už 2. sólový album Glenna Tiptona s názvom Edge of the world; je trocha jemnejší než ten predchádzajúci.

Judas Priest v roku 2008 vo Švedsku

V roku 2008 vyšiel album Nostradamus, koncepčný dvojalbum o Nostradamových proroctvách a o konci sveta. Prvý disk rozpráva jeho príbeh a vízie, za ktoré je exilovaný. Druhý ukazuje budúcnosť ľudstva, ktoré zisťuje, že mal pravdu.

V rokoch 2010 - 2012 odohrali Judas Priest turné Epitaph Tour. Počas neho skupinu opustil K.K. Downing. Jeho náhradníkom sa stal Richie Faulkner. Napriek predbežným predstavám, že pôjde o ich rozlúčkové turné skupina vysvetlila, že nejde o koniec, len o posledné veľké turné.

V prípade nástupcu koncepčného albumu "Nostradamus" Halford o albume hovoril v súvislosti s prepojením prvkov albumov "British Steel" a "Painkiller", teda dvoch nejslávnejších počinov zlatej éry ich kariéry.

"Teraz sme v situácii, kedy si na desku nemôžeme urobiť potrebný čas. Dúfám, že to vyjde ešte v roku 2013. Niečo mi hovorí, že to stihneme vydať ešte v budúcom roku. Viete čo, kludne si zapíšte rok 2013. Poďme sa spoločne tešiť na ďalšiu Judas Priest desku, aby ľudia zase mali na čo metať hlavou," optimisticky prehlásil Halford.

V marci 2014 skupina oznámila dokončenie práce na novom albume. Ten vychádza v júli a má názov Redeemer of Souls. Bola tiež zverejnená jeho titulná skladba. Gitarista Glenn Tipton vysvetlil, že by fanúšikovia nemali čakať nejaké experimenty a o albume prehlásil, že je to „od začiatku do konca 18 piesní klasického Priest metalu“.

• Ian Hill – basgitara, doprovodne vokály (1969–súčasnosť)
• Rob Halford – spev (1973–1992, 2003–súčasnosť)
• Richie Faulkner - gitara (2011-súčasnosť)
• Glenn Tipton – gitary, klávesy, syntezátor, doprovodne vokály (1974–súčasnosť)
• Scott Travis – bicie, perkusie (1989–súčasnosť)