Hlavica (architektúra)

Hlavica je architektonické zakončenie hornej časti stĺpu, piliera, alebo pilastra. V reze je hlavica spravidla širšia než je prierez drieku stĺpa. Pôvodne slúžila na nadviazanie kladia, prípadne klenby a rebier na stĺp, neskôr sa stala prevažne dekoratívnym prvkom.

Egyptská hlavica (Philae)

Dejiny

Jej podoba sa vyvíjala po stáročia a najstaršie hlavice, egyptské aj grécke, prezrádzajú pôvod z architektúry drevených stavieb.[1] V kamennej architektúre spočíval na hlavici spoj dvoch susedných kvádrov, kladia.
Výzdoba hlavíc charakterizuje rôzne obdobia a slohy. Z egyptského staviteľstva sú známe formy, kde základným ozdobným prvkom bol list, alebo kvet, a to parys, lotos, alebo palmeta, a figurálne hlavice v podobe hlavy bohyne Hathor.
Z Prednej Ázie sú známe hlavice zoomorfné - prevažne levie a býčie hlavy.
V klasickej rádovej architektúre bola hlavica charakteristická pre určitý rád - dórska, iónska, korintská, kompozitná a toskánska. Kompozitná hlavica je tvarovo najčlenitejšie, v ďalšom období dochádza k výraznému tvarovému zjednodušovaniu hlavíc; z doby románskej sú známe hlavice kalichové, ihlancové, kubické, košové, poštárové, ale aj figurálne. V gotike sa tvar hlavíc prispôsobuje gotickému tvarosloviu - napr. hlavica kružbová, opäť sa objavujú hlavice vegetabilné (listové), zoomorfné (fantazijné zvieratá) a antropomorfné (maskaron).

V neskorej gotike strácajú hlavice význam a z architektúry ustupujú. Nemiznú však definitívne, objavujú sa v čistej, alebo modifikovanej forme aj v nasledujúcich slohoch, väčšinou ako repliky antických rádov, avšak bohato zdobené, niekedy pozlátené a podobne. V renesancii a v baroku často na polostĺpoch a pilastroch, v klasicizme ako návrat ku starovekým vzorom.

Galéria
  • Dórska hlavica (Héfaistov chrám, Atény)
  • Iónska hlavica (Erechtheion, Atény)
  • Korintská hlavica (Cisterna, Konštantinopol)
  • Románska hlavica (Vézelay, Francúzsko)
  • Románska figurálna hlavica (Milstatt, Rakúsko)
  • Gotická hlavica (Kláštor sv. Anežky, Praha)
  • Renesančná hlavica (Palazzo Pazzi, Florencia)
  • Rokoková hlavica (Donaualtheim, Nrmecko)

Literatúra
  • B. Fletcher, A history of architecture. New York: Scribner 's 1948
  • J. Herout, Šlabikár návštevníkov pamiatok. Praha 1978. Str 135
  • Ottův slovník naučný, heslo Hlavica. Sv 11, str 348

Pozri aj

Referencie
  1. B. Fletcher, A history of architecture, str. 23.

Iné projekty

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hlavice (architektura) na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.