Chlorid meďný

Chlorid meďný (CuCl) je anorganická zlúčenina, jeden z chloridov medi. Ide o bielu tuhú látku zle rozpustnú vo vode, ale dobre rozpustnú v koncentrovanej kyseline chlorovodíkovej. Nečisté vzorky sú zelenkasté vďaka prítomnosti zeleného chloridu meďnatého.[1]

Chlorid meďný
Chlorid meďný
Chlorid meďný
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec CuCl
Vzhľad biely prášok
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 99,0 u
Molárna hmotnosť 98,999 g/mol
Teplota topenia 430 °C
Teplota varu 1 212 °C
Hustota 4,139 g/cm³
Rozpustnosť vo vode:
1,25 g/100 ml
v polárnych rozpúšťadlách:
kyselina chlorovodíková
roztoky amónnych solí
roztoky kyanidov
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia 103,5 J/g
Entropia varu 219,2 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia −136,5 kJ/mol
Štandardná entropia 87,1 J K−1 mol−1
Štandardná Gibbsová energia −114,06 kJ/mol
Merná tepelná kapacita 0,489 9 J K−1 g−1
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
Vety H H302, H400, H410
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P273
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Dráždivá
látka
(Xi)		 Nebezpečná pre
životné prostredie
(N)
Vety R R22, R50/53
Vety S S2, S22, S60, S61
NFPA 704
0
3
0
Ďalšie informácie
Číslo CAS 7758-89-6
Číslo UN 2802
EINECS číslo 231-842-9
Číslo RTECS GL6990000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
 Chemický portál

Vlastnosti
Biele kryštály chloridu meďného na medenom drôte

Chlorid meďný je Lewisova kyselina, klasifikovaná podľa konceptu HSAB ako „mäkká“. Preto má tendenciu tvoriť stabilné komplexy s mäkkými Lewisovými hydroxidmi, napríklad trifenylfosfínom:

CuCl + P(C6H5)3 → [CuCl(P(C6H5)3)]4

Hoci sa chlorid meďný príliš nerozpúšťa vo vode, rozpúšťa sa vo vodných roztokoch obsahujúcich vhodné donorové molekuly. Tvorí komplexy s halogenidovými iónmi; napríklad s koncentrovanou kyselinou chlorovodíkovou tvorí H3O+CuCl2-. Podobne tvorí komplexy aj s aniónom kyanidu, aniónom tiosíranu a amoniakom.

Roztoky chloridu meďného s chlorovodíkom alebo amoniakom pohlcujú oxid uhoľnatý za vzniku bezfarebných komplexov, napríklad diméru s chloridovým mostíkom [CuCl(CO)]2. Rovnaký roztok s chlorovodíkom reaguje tiež s acetylénom na [CuCl(C2H2)]. Roztok s amoniakom dáva s acetylénom výbušný acetylid meďný. Komplexy chloridu meďného s alkénmi možno pripraviť redukciou chloridu meďnatého oxidom siričitým za prítomnosti alkénu v alkoholovom roztoku. Komplexy s diénmi, napr. 1,5-cyklooktadiénom, sú obzvlášť stabilné:[2]

Za neprítomnosti iných ligandov sú vodné roztoky chlorid meďného nestabilné vzhľadom k disproporcionácii na meď a chlorid meďnatý.[3] Čiastočne z tohto dôvodu sa chlorid meďný na vzduchu sfarbuje dozelena.

Použitie

Hlavné použitie chloridu meďného je ako prekurzor pre výrobu fungicídneho oxychloridu meďnatého. Na tento účel sa chlorid meďný generuje synproporcionáciu a potom sa oxiduje vzduchom:

Cu + CuCl2 → 2 CuCl
6 CuCl + 3/2 O2 + 3 H2O → 2 Cu3Cl2(OH)4 + CuCl2

Chlorid meďný katalyzuje veľa organických reakcií. Jeho afinita k oxidu uhoľnatému v prítomnosti chloridu hlinitého sa využíva v procese COPureSM.

Organická syntéza

V Sandmeyerovej reakcii vedie pôsobenie chloridu meďného na aréndiazóniové soli k vzniku arylchloridov, napríklad:[4]

Táto reakcia má široký záber a obvykle ponúka vysokú výťažnosť.

Polyméry

Chlorid meďný sa používa ako katalyzátor v radikálovej polymerizácii prenosom atómu (ATRP).

Podobné zlúčeniny

Referencie
  1. United States Patent US4582579 "method of preparing cupric ion free cuprous chloride" Section 2, lines 4-41, via www.freepatentsonline.com
  2. Nicholls, D. Complexes and First-Row Transition Elements, Macmillan Press, London, 1973.
  3. Greenwood, N.N.; Earnshaw, A. Chemistry of the Elements, 2nd ed., Butterworth-Heinemann, Oxford, UK, 1997.
  4. (a) Wade, L. G. Organic Chemistry, 5th ed., p. 871, Prentice Hall, Upper Saddle RIver, New Jersey, 2003. (b) March, J. Advanced Organic Chemistry, 4th ed., p. 723, Wiley, New York, 1992.

Iné projekty

Literatúra
  • VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.
  • Mellor, J. W., A Comprehensive Treatise on Inorganic and Theoretical Chemistry, Volume III, pp157-168. Longmans, Green & Co., London, 1967 (new impression)

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid měďný na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.