Chlorid bizmutitý

Chlorid bizmutitý (BiCl3) je snehobiela kryštalická látka, ktorá sa na vlhkom vzduchu rozteká. Vodou dochádza totiž k jeho štiepeniu za vzniku oxichloridu bizmutitého BiOCl.

Bi3+ + Cl- + H2O → BiOCl (s) + 2 H+
Chlorid bizmutitý
Chlorid bizmutitý
Chlorid bizmutitý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec BiCl3
Vzhľad biely prášok alebo kryštáliky
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 315,3 u
Molárna hmotnosť 315,339 g/mol
Teplota topenia 233 °C
Teplota varu 447 °C
Kritický bod 905 °C, 11 970 kPa, 1,21 g/cm³
Hustota 4,75 g/cm³
Rozpustnosť vo vode:
hydrolyzuje na oxichlorid bizmutitý
v polárnych rozpúšťadlách:
metanol
etanol
roztoky kyselín
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia 74,8 J/g
Entropia varu 233,4 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia −379,4 kJ/mol
Štandardná entropia 172 J K−1 mol−1
Štandardná Gibbsová energia −313,1 kJ/mol
Merná tepelná kapacita 0,346 J K−1 g−1
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
Vety H H315, H319
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P305+351+338
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Dráždivá
látka
(Xi)
Vety R R36/38
Vety S žiadne vety S
NFPA 704
0
2
0
Ďalšie informácie
Číslo CAS 7787-60-2
EINECS číslo 232-123-2
Číslo RTECS EB2690000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

S chloridmi alkalických kovov alebo chloridom amónnym NH4Cl tvorí komplexné zlúčeniny chlorobizmutitany, ktoré existujú prevažne v dvoch typoch -tetrachlorobizmutitany [BiCl4]- a pentachlorobizmutitany [BiCl5]2-.

Príprava

Chlorid bizmutitý sa vyrába priamou syntézou z prvkov, keď sa nechá cez rozžeravený bizmut prechádzať suchý chlór:

2 Bi + 3 Cl2 → 2 BiCl3

Alternatívnou metódou je rozpúšťanie oxidu bizmutitého v kyseline chlorovodíkovej alebo bizmutu v lúčavke kráľovskej (zmes HCl a HNO3 v pomere 3:1). Prebytočná kvapalina sa oddestiluje bez prístupu vzduchu:

Bi2O3 + 6 HCl → 2 BiCl3 + 3 H2O
Bi + 3 HCl + HNO3 → BiCl3 + 2 H2O + NO

Zlúčeninu možno tiež získať rozpustením bizmutu v koncentrovanej kyseline dusičnej HNO3 a následným pridaním pevného chloridu sodného NaCl do roztoku:

Bi + 6 HNO3 → Bi(NO3)3 + 3 H2O + 3 NO2
Bi (NO3)3 + 3 NaCl → BiCl3 + 3 NaNO3

Použitie

Používa sa k príprave niekoľkých ďalších soli bizmutu a používa sa ako zložka v farbivách a kozmetike.

V organickej syntéze sa používa ako katalyzátor (Michaelova reakcia a pod.). Prídavkom iného kovového jodidu sa zvyšuje jeho katalytická aktivita.

Bezpečnosť

Smrteľná dávka (LD50) chloridu bizmutitého je 3 334 mg/kg.

Podobné látky

Literatúra

  • VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid bismutitý na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.