Bratislava – mestská časť Vrakuňa

Ruské vorok "plot, ohrada" je sémanticky responzibilné so slovinským roček "plot, ohrada" aj so slovinským roč "zväzok vetvičiek". Indoeurópsky koreň ver- : vor- "spájať, spletať, zošívať, viazať" mal viacej derivátov. Jedným z nich bol derivát verk- : vrek- , vork- : vrok- v nulovom stupni vrk-. (z toho je praslovanské slovo vrkoč "spletené vlasy"). Východní Slovania majú apelatívum vorok vo význame plot, ohrada bohato využívané v zemepisných názvoch Vorok pri Černigove, Vorokušino pri Jaroslavli, Vorokšino pri Kostrome atď. Tomu zodpovedajú slovenské toponymá Vrakuňa (Bratislava), Vrakúň pri Dunajskej Strede, s pôvodným významom ohrada pri rieke. Do Maďarčiny prevzaté ako Várkony. Taká ohrada je pri Slanej - Sajóvárkony, pri Tise - Tiszavárkony.[5]

Vyrástol tu nový obytný súbor Vrakuňa (ulice Bučinová, Jedľová, Kríková, Poľnohospodárska, Rajecká, Stavbárska, Vŕbová), na území je 7 materských škôl, 3 základné školy a Súkromné slovanské gymnázium, ktoré sídli v budove ZŠ na Žitavskej ulici.

V rámci územného plánu vznikla nová obchodná sieť a vytvorili sa ďalšie plochy na podnikateľské aktivity. Z pešej zóny na Poľnohospodárskej úlici sa stalo postupne spoločenské centrum mestskej časti. K novovybudovaným dielam patria predovšetkým budovy Miestneho úradu na Šíravskej ulici, Všeobecná úverová banka na Kazanskej ulici a nový obytný súbor na Bebravskej ulici.

Vrakuňa nemá na svojom územi žiadne priemyselné podniky, ale jej obyvatelia pocitujú nepriaznivý vplyv Slovnaftu, letiska aj Ústrednej čističky odpadových vôd.

Farnosť Bratislava Vrakuňa 1. novembra 1991 bola zriadená dekrétom arcibiskupa Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy Mons. Jána Sokola. Zároveň bol ustanovovacím dekrétom menovaný Vdp. Augustín Drška za farára novozriadenej farnosti.

Základný kameň nového kostola a stavenisko boli posvätené 28. februára 1993. Nový kostol Mena Panny Márie, ako prístavba k pôvodnému kostolu, ktorý dnes plní funkciu kaplnky, bol daný do užívania 1. januára 1994. Slávnostnú vysviacku vykonal arcibiskup Mons. Ján Sokol 9. septembra 1995. Pôvodný kostol bol z roku 1879.

V roku 1994 bola opätovne zriadená miestna knižnica (od 2006 sídli na Bodvianskej ulč.4.) V budove na Bodvianskej ul.č.4 sa nachádza Centrum detskej tvorivosti ,kde pracujú rôzne záujmové krúžky, organizujú sa tu súťaže, besedy. Predstavenia bábkového divadla, filmové predstavenia a predstavenia pre deti a mládež mestskej časti a žiakov škôl sa konajú v Kultúrnom stredisku Tallinn na Stavbárskej ul.60.V budove kultúrneho strediska Tallinn sídli zároveň Mixklub - nízkoprahové zariadenie pre deti a mládež, ktoré prevádzkuje Detský fond Slovenskej republiky. V roku 2004 bolo na Železničnej č.14 otvorené Tanečné centrum, v ktorom popri iných aktivitách (folklórny súbor Dopravár, Ľudová hudba Jarabina, divadelný súbor Rarášok, skupina Hip-hop Elastik)pôsobí Súkromná základná umelecká škola zameraná na tanec. Koncerty vážnej hudby sa konajú v novom kostole. Športový klub Vrakuňa, ktorý sídli na Poľnohospodárskej ulici, zabezpečuje najmä futbalové aktivity pre žiakov a mládež.

V lokalite Bodvianska ul.-Toplianska ul. sú možnosti zahrať si plážový volejbal,petang a tenis. Lesopark Vrakuňa je prepojený lávkou cez Malý Dunaj priamo do obytného súboru. Odtiaľto sa dá priamo dostať po novovybudovanej cyklistickej trase až na petržalskú hrádzu a iné, ktoré sú vhodné aj pre korčuliarov. Lesopark Vrakuňa je vhodná voľba na oddych pre celú rodinu ako aj zaľúbené páry alebo prechádzku so svojím štvornohým priateľom.

Pôvodne tvorila súčasť bratislavského hradného panstva. Jej osídlenie siaha pravdepodobne až do včasného stredoveku. Dôkazom toho je starý slovenský názov osady - Vrač (lekár alebo čarodejník).

S prvým názvom Verekne (Vrakuňa) sa stretávame v roku 1290, kedy osada - založená roku 1279 - dostáva názov od svojho majiteľa Lörinca Verekenyiho, ktorý v tom čase získal kráľovský majetok. Od konca 14. storočia obec postupne prechádzala do majetku mesta Bratislava.

Ďalší vývoj obce nepriaznivo ovplyvnilo pustošenie vojska sultána Galgu, ktorý roku 1683 prechádzal cez Vrakuňu so sprievodom 8000 vojakov do Bernolákova, do tábora Imricha Tököliho a zničil nielen celú dedinu, ale aj most. Obyvatelia Vrakuňe boli prinútení v nepokojných časoch opustiť svoje príbytky a skrývať sa v lesoch na dunajských ostrovoch. Mnohí prišli o život. Ich počet sa preriedil, ale možno pozorovať istú kontinuitu obyvateľstva. Do roku 1768 sa počet obyvateľov zvýšil približne na úroveň, aká bola pred rokom 1683 - 41 rodín osadníkov, ale boli omnoho chudobnejší.

V polovici 19. storočia mala Vrakuňa už 69 domov, 451 obyvateľov, prevažne maďarskej národnosti. Obyvatelia obhospodarovali 1744 jutár pôdy, ktorú obrábali aj napriek jej zlej kvalite. Remeslo sa veľmi nerozvinulo. Okrem mlynárov, mäsiara a výčapníka sa v 19. storočí spomína aj čižmár, murár a tkáč.

Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa do Vrakune prisťahovalo mnoho nových obyvateľov. Ich počet vzrástol za pätdesiat rokov na 742. Venovali sa väčšinou zeleninárstvu a chovu dobytka, ktorého množstvo vzrástlo až štvornásobne. Do roku 1940 sa počet obyvateľov obce zvýšil na 1232 a počet domov na 249. Celková rozloha chotára bola 1 013 hektárov.

V roku 1948 bola obec úradne premenovaná z Verekne na Vrakuňu a do roku 1971 bola samostatnou obcou, ktorú riadil „Okresný národný výbor Bratislava - vidiek“. 1. januára 1972 sa stala súčastou hlavného mesta SSR Bratislavy a od roku 1990 je jednou zo 17 mestských častí Bratislavy, na rozlohe 10,3 km² žije viac ako 18 000 obyvateľov.