Boris Vasilievič Spasskij

V roku 1955 vyhral Spasskij majstrovstvá sveta juniorov v Antverpách.

Na medzipásmovom turnaji v Göteborgu 1955 skončil 7.-9., v turnaji kandidátov v Amsterdame 1956 bol 3.-7.

Na ďalšiu účasť v súťažiach MS musel čakať až do roku 1964. V roku 1958 sa pripravil o postup prehrou v poslednom kole majstrovstiev ZSSR a to isté sa mu stalo aj v roku 1961.

Vyhral pásmový turnaj v Moskve 1964, na medzipásmovom turnaji v Amsterdame 1964 bol 1.-4. V zápasoch kandidátov porazil vo štvrťfinále Paula Keresa 6:4(4:2, =4), v semifinále Jefima Gellera 5½:2½(3:0, =5). Vo finále porazil Michaila Taľa 7:4(4:1, =6), keď vyhral posledné tri partie.

V roku 1966 nastúpil Spasskij na zápas o titul majstra sveta proti Tigranovi Petrosianovi. Petrosian vyhral v pomere 12½:11½(4:3, =17), keď Spasskij zlyhal hlavne psychicky.

Zápasy kandidátov v roku 1968 Spasskij suverénne vyhral. Vo štvrťfinále porazil Gellera 5½:2½(3:0, =5), v semifinále Benta Larsena 5½:2½(4:1, =3) a vo finále Viktora Korčného 6½:3½(4:1, =5).

Zápas o titul MS s Petrosianom v roku 1969 sa pre Spasského začal zle – prehral už 1. partiu. Výhrami vo 4., 5. a 8. partii získal Spasskij dvojbodový náskok. Petrosian však odpovedal v 10. a 11. partii a bolo vyrovnané. V 17. partii išiel Spasskij znovu do vedenia, ktoré zvýšil po výbornej útočnej hre v 19. partii. V 20. partii Petrosian znížil, 21. partiu však Vyhral opôť Spasskij. V 23. partii Spasskij vo vyhratom postavení súhlasil s remízou, čo mu stačilo na celkové víťazstvo v zápase. Výhrou v pomere 12½:10½(6:4, =13) sa stal Boris Spasskij 10. majstrom sveta v šachu.

V roku 1972 bol Spasského súperom v boji o titul MS Američan Robert Fischer. Bolo to po prvýkrát po druhej svetovej vojne, čo hral v zápase o titul MS iný, ako sovietsky veľmajster. V tom čase bol Fischer najlepší šachista sveta, čo aj v zápase potvrdil. Spasskij prehral v pomere 8½:12½(3:7, =11)

V zápasoch kandidátov v roku 1974 vyhral vo štvrťfinále nad Američanom Robertom Byrnom 4½:1½(3:0, =3), v semifinále prehral s Anatolijom Karpovom 4:7(1:4, =6).

V zápasoch kandidátov v roku 1977 vyhral vo štvrťfinále nad Vlastimilom Hortom(v tom čase reprezentant ČSSR) 8½:7½(2:1, =13), v semifinále vyhral nad Lajosom Portischom 8½:6½(4:2, =9), vo finále prehral s Viktorom Korčným 7½:10½(4:7, =7).

Vo štvrťfinále zápasov kandidátov v roku 1980 hral nerozhodne s Lajosom Portischom v pomere 7:7(1:1, =12). O vyradení Spasského rozhodlo to, že Portisch svoju výhru dosiahol čiernymi kameňmi.

Na medzipásmovom turnaji v Toluce 1982 skončil 3(postupovali prví dvaja).

V turnaji kandidátov v Montpellier 1985 skončil 6.-7. a do finálových bojov nepostúpil.

Bukurešť 1953 4.-6., Moskva 1959 1.-3., Riga 1959 1., Mar del Plata 1960 1.-2., Capablancov memoriál Havana 1962 2.-3., Belehrad 1964 1., Soči 1964 4., 1965 1.-2., 1966 5.-6., 1967 1.-5., Hastings 1965/66 1.-2., Santa Monica 1966 1., Beverwijk 1967 1., Winnipeg 1967 3.-4., Palma de Mallorca 1968 2.-3., 1969 5., San Juan 1969 1., Leiden 1970 1., Amsterdam 1970 1.-2., Göteborg 1971 3., Vancouver 1971 (open) 1.(60 hráčov), Dortmund 1973 1.-3., Amsterdam 1973 4., Tallinn 1973 3.-6., 1975 2.-3., Soči 1973 2., Solingen 1974 3.-4., Moskva 1975 2., Bugojno 1978 1.-2., 1982 4.-5., 1984 4., 1986 4.-6., Montilla 1978 1., Mníchov 1979 1.-4., Buenos Aires 1979 5.-6., Tilburg 1979 5.-8., 1980 4.-5., Viedeň 1980 1.-2., Bad Kissingen 1980 2.-3., Linares 1981 5.-6., 1983 1., 1985 5., Turín 1982 5., Nikšič 1983 3.-4.(v partii porazil Kasparova), Reggio Emilia 1983/84 5.-7., 1986/87 2.-5., Londýn 1984 (open) 3.(113), Reykjavik 1985 1.-3., Brusel 1985 2., Sarajevo 1986 5., Solingen 1986 5., Viedeň 1986 (open) 4.(48), Cannes 1987 3.-4., New York 1987 (open) 7.(92), Welington 1988 1.-3., Svetový pohár Belfort 1988 4.-7., Salamanca 1991 2. Keresov memoriál Tallinn 1998 3.-5., Petrosianov memoriál Moskva 1998 3.-8., Zürich 2001 2.

V roku 1992 sa v bývalej Juhoslávii uskutočnil "odvetný zápas o majstra sveta" medzi Spasským a Robertom Fischerom, ktorý vyhral Fischer 17½:12½(10:5, =15).

Na majstrovstvách Francúzska bol 1990 4. a 1991 4.-5. V 80. rokoch hrával šachovú Bundesligu(Nemecko), v 90. rokoch francúzsku šachovú ligu. V rokoch 1992 až 1999 hrával v zápasoch veteránov proti šachistkám.

• 1955 Moskva 3.-6.
• 1956 Petrohrad 1.-5. (semifinále)
• 1956 Petrohrad 1.-3. Po užšom zápase s Jurijom Averbachom a Markom Tajmanovom skončil 3.
• 1957 Petrohrad 1.-2. (semifinále)
• 1957 Moskva 4.-5.
• 1958 Riga 5.-6.
• 1959 Tbilisi 2.-3.
• 1960 Petrohrad 9.-10.
• 1961 Moskva 5.-6.
• 1961 Baku 1.
• 1962 Jerevan 5.
• 1963 Petrohrad 1.-3. Po užšom zápase s Leonidom Štejnom a Ratmirom Cholmovom skončil 2.
• 1973 Moskva 1.

Majstrovstvá ZSSR družstiev hral v rokoch 1953 – 1975.

Výsledky Spasského na ŠO.

• 1962 Varna 11/14
• 1964 Tel Aviv 10½/13
• 1966 Havana 10/15
• 1968 Lugano 10/14
• 1970 Siegen 9½/12
• 1974 Nice 11/15
• 1978 Buenos Aires 7/11
• Celkovo: +45, =48, -1
• Družstvo ZSSR, s výnimkou roku 1978, zvíťazilo.

Výsledky Spasského na ME družstiev.

• 1957 Viedeň 3½/5
• 1973 Bath 5/7
• V oboch prípadoch družstvo ZSSR zvíťazilo.

V Zápase storočia v Belehrade 1970 hral na 1. šachovnici. Reprezentoval vo viacerých medzištátnych zápasoch.

Výsledky Spasského na ŠO.

• 1984 Solún 8/14
• 1986 Dubaj 9/14
• 1988 Solún 7½/13
• Celkovo: +9, =31, -1
• V roku 1984 skončilo Francúzsko 7. a v roku 1986 10.

Spasskij bol šachista univerzálneho štýlu. Vedel výborne útočiť, aj brániť, hral dobre pozične, takže dokázal svoju hru prispôsobiť podľa súpera. Zohral mnoho výborných kombinačných partií. Jedna z najslávnejších je zo Zápasu storočia.

• Bent Larsen – Boris Spasskij
• Belehrad 1970
• Nimcovičov-Larsenov útok, A01
• 1. b3 e5
• 2. Sb2 Jc6
• 3. c4 Jf6
• 4. Jf3?! e4
• 5. Jd4 Sc5
• 6. Jxc6 dxc6
• 7. e3 Sf5
• 8. Dc2 De7
• 9. Se2?! O-O-O
• 10. f4? Jg4!
• 11. g3 h5
• 12. h3 h4!
• 13. hxg4 hxg3
• 14. Vg1 Vh1!!
• 15. Vxh1 g2
• 16. Vf1 Dh4+
• 17. Kd1 gxf1D+ Biely sa vzdal, proti matu nemá obranu.