Bohuslav Tablic
Bohuslav Tablic (* 6. september 1769, České Brezovo – † 21. január 1832, Kostolné Moravce) bol slovenský básnik, prekladateľ a literárny historik, evanjelický kňaz; básnicky najproduktívnejší predstaviteľ idylickej línie slovenského osvietenského klasicizmu.
| Bohuslav Tablic | |||
| slovenský básnik, prekladateľ a literárny historik | |||
 | |||
| Narodenie | 6. september 1769 České Brezovo, Habsburská monarchia, (dnes Slovensko) | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 21. január 1832 (62 rokov) Kostolné Moravce, Rakúske cisárstvo | ||
| |||
Rodina
- otec: Martin Tablic - učiteľ
- matka: Mária rod. Makovínyová
Životopis
Narodil sa v rodine učiteľa a vzdelanie získaval v rokoch 1781 – 1783 v Dobšinej, v rokoch 1783 – 1789 v Bratislave (evanjelické lýceum) a v rokoch 1790 – 1792 v nemeckej Jene, kde študoval filozofiu, teológiu, medicínu, angličtinu a francúzštinu. Počas štúdií v Jene založil spolu s Jurajom Palkovičom Societas slavica a v roku 1810 počas pôsobenia v Kostolných Moravciach založil Učenú spoločnosť banského okolia, ktorá sa označovala ako slovenská literárna a vedecká spoločnosť. Bol členom básnického združenia organizovaného Antonínom Jaroslavom Puchmajerom.[1] Pôsobil ako evanjelický kazateľ, v roku 1827 sa stal konseniorom a v roku 1829 seniorom.
Tvorba
Literatúre sa venoval už počas štúdií v Jene. Písal verše a príležitostné básne, teologické, historické, hospodárske a právne knihy s ľudovýchovným zameraním, ale tiež prekladal z nemčiny, angličtiny a maďarčiny. Jeho najvýznamnejším dielom je Poezye. Paměti česko-slovenských básnířův ane veršovců, ktoré sú prvými dejinami poézie v národnom jazyku, z ktorých vychádzali a nadväzovali na ne i neskoršie generácie literárnych historikov (Jozef Miloslav Hurban a i.). Každý zo štyroch dielov obsahuje polovicu pamätí a polovicu poézie. Paměti obsahujú charakteristiky 77 uhorských básnikov a veršovníkov, Poezye zas príležitostné, intímne, galantné, klasicistické, rokokové, anakreontické a lyrické básne, ódy, elégie a selanky, bájky, anekdoty, baladické piesne a burlesky, ktoré sú ako jeho pôvodnou tvorbou, tak i prekladmi rôznych autorov.
Dielo
- 1802 – Dva zpěvy, báseň pri príležitosti inštalácie Daniela Krudiho
- 1802 – Zpěv pieridských Muz skalickým Zuzannám k svátku jejich jména
- 1803 – Zuzanna babylonská. Zpěv skalickým Zuzanám k svátku jejich jména
- 1803 – Světlo literního umění, o pôsobení Juraja Palkoviča na bratislavskom lýceu
- 1803 – Zlaté poutko, svadobné blahoželanie
- 1804 – Památné príhody Štěpána Pilaríka
- 1805 – Slovenští veršovci, výber básní starších slovenských básnikov
- 1806 – Junina obět. Masopustní báseň…
- 1806 / 1812 – Poezye. Paměti česko-slovenských básnířův ane veršovců, kteříž se buďto v Uherské zemi zrodili, aneb aspoň v Uhřích živi byli (4 zväzky), prvý ucelený prehľad literárneho vývinu u nás
- 1809 – Slovenští veršovci, II. diel
- 1813 – Lidomil, poučující, kterak by lidé… šťastně retování býti mohli
- 1819 – Kratičká dietetika, to jest zpráva k zadržení dobrého řádu života a k zachování tudy stálého zdraví a ž do nejpozdnější starosti
- 1820 – Lidomil veršami vyobrazený
- 1820 – Slabikář pro školy velebného Baňského okolí
- 1823 – Radostné jubileum aneb padesátiletí kazatelského uřadu… Pavla Šramka
Pamiatky
- hrob s náhrobníkom v Kostolných Moravciach
- pamätná tabuľa od L.J. Šalouna (1930)
- zlomok literárnej pozostalosti (dielo, korešpondencia a fotodokumentačný materiál v LAMS)
Referencie
- Devatenácté století slovem i obrazem: Dějiny politické a kulturní. Díl I. Svazek druhý, nakladatel J.R.Vilímek, str.1046.
Literatúra
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Záznam o narodení a krste v matrike - evanjelická farnosť; pokrstený ako Bohuslaus Tablitz
- Záznam o úmrtí v matrike - evanjelická farnosť Kostolné Moravce