Club Atlético Boca Juniors

Na začiatku svojej existencie vyskúšala Boca viacero variantov dresov, až kým sa postupne dopracovala k svojej tradičnej modro-zlatej farebnej kombinácií. Prvé dresy však boli biele s úzkymi čiernymi pruhmi, tieto vyrobila sestra bratov Farengaovcov, ktorí boli pri založení klubu[3]. Prvý zápas odohral nový tím 21. apríla 1905 proti družstvu Club Mariano Moreno[4]. Po viacerých priateľských zápasoch sa Boca zapojila do miestnych malých líg, ktoré sa nazývali Villa Lobos Liga. Už v roku 1906 vyhrala Boca svoju prvú trofej nazvanú Copa Reformista. O rok neskôr sa Boca zapojila do súťaže Liga Albión. V roku 1907 prestal klub používať biele dresy s čiernymi pruhmi. Prezident klubu Juan Brichetto, ktorý pracoval ako prístavný robotník, sa rozhodol, že klub príjme farby vlajky prvej lodi, ktorá nasledujúce ráno vstúpi do miestneho prístavu. Prvá loď, ktorá nasledujúci deň podplávala most v smere do prístavu bola švédska loď. Následne Boca Juniors prijala modrú a žltú (zlatú) farbu za svoje[5]. V roku 1908 debutovala Boca Juniors v oficiálnej súťaži organizovanej argentínskou futbalovou federáciou a to v divízií Segunda de Ascenso, hneď prvý zápas vyhrala 3:1, celkovo zvíťazila aj v celej sezóne a kvalifikovala sa do semifinále, kde prehrala s klubom Racing Club. Semifinálovú účasť si Boca zopakovala aj o dva roky neskôr, keď opäť prehrala s rovnakým súperom[6].

Majstrovský tím z roku 1919.

V roku 1913 sa Boca Juniors podarilo postúpiť do najvyššej argentínskej futbalovej súťaže Primera División. Nebolo to však vďaka športovému výsledku, ale z dôvodu rozšírenia počtu tímov, ktoré ligu hrali[7]. V prvej sezóne skončila Boca na výbornom piatom mieste[8]. V roku 1913 sa zároveň hral aj prvý oficiálny zápas derby Superclásico, kde Boca prehrala s klubom River Plate. V nasledujúcej sezóne 1914 skončila Boca dokonca tretia[9]. V sezóne 1915 však klub skončil až na 14. mieste[10]. V roku 1919 vyhrala Boca Juniors svoj prvý majstrovský titul[11]. K tomu pridala ďalšie tri trofeje z iných turnajov, vrátane národného pohára. Hneď v nasledujúcej sezóne Boca obhájila majstrovský titul. Tretí titul vyhral klub v sezóne 1923, k tomu pridal aj výhru v národnom pohári. V sezóne 1924 neprehrala Boca Juniors ani jeden zápas a získala štvrtý titul[12]. Súčasne opäť vyhrala aj v národnom pohári. V roku 1925 absolvovala Boca Juniors svoju prvú návštevu Európy, tím tam odohral celkom 19 zápasov, z ktorých vyhral 15. Na turné porazila okrem iných aj Real Madrid[13]. V sezóne 1926 najvyššej argentínskej ligy bola Boca opäť neporazená a získala tak piaty majstrovský titul, v tejto sezóne vyhrala opäť aj národný pohár[14]. V sezóne 1929 prehrala Boca Juniors vo finále prvej ligy a skončila tak na druhom mieste[15]. Napriek tomu sa považuje za najúspešnejší argentínsky klub tejto dekády. 30. roky však klub začal výborne, keď vyhral znova majstrovský titul[16]. V sezóne 1931 sa argentínska liga profesionalizovala. Boca zároveň získala svoj siedmy titul[17]. Nasledujúci titul pridala Boca v sezóne 1934[18] a tento zároveň obhájila v nasledujúcom ročníku 1935[19]. V 30. rokoch hrávali za klub viaceré prvé hviezdy argentínskeho futbalu ako Juan Yustrich, Pedro Arico Suárez, Delfín Benítez Cáceres, Domingo Tarasconi, Roberto Cherro či Francisco Varallo. Aj 40. roky začala Boca výborne, keď vyhrala hneď sezónu 1940 a vyhrala aj v národnom pohári[20]. Ďalší titul vyhrala Boca v sezóne 1943[21]. Tento obhájila v nasledujúcej sezóne a pridala aj triumf v národnom pohári[22]. Týmto víťazstvom zároveň skončilo na určitý čas úspešné obdobie klubu, dokonca v sezóne 1949 bola Boca blízko zostupu do druhej ligy.

Majstrovský tím z roku 1969.

V 50. rokoch získala Boca Juniors iba jeden titul, konkrétne v sezóne 1954[23]. Okrem tejto sezóny sa však Boca umiestňovala zväčšia v strede ligovej tabuľky. Za klub však v tejto dobe hrala argentínska brankárska legenda Julio Musimessi, ktorého následne nahradil iný slávny brakár Antonio Roma. Na titul čakala Boca až do sezóny 1962[24]. Ďalší titul získal klub v sezóne 1964, keď brankár Antonio Roma nedostal gól 742 minút[25]. V sezóne 1965 klub obhájil titul[26]. V roku 1968 poznamenala Superclásico tragédia, pri ktorej zahynul fanúšik klubu pri tlačenici na štadióne tímu River Plate El Monumental. V sezóne 1969 vyhrala Boca ďalší titul[27]. V sezóne 1970 znova Boca vyhrala titul, keď vo finále porazila klub Rosario Central[28]. Týmto triumfom zakončil klub úspešné obdobie, kedy vyhral 5 majstrovských titulov.

Tréner Juan Carlos Lorenzo vyhral s klubom 5 trofejí.

V roku 1976 sa trénerom klubu stal Juan Carlos Lorenzo, pod vedením ktorého vyhrala Boca celkom päť trofejí. V prvej časti sezóny 1976 vyhrala Boca majstrovský titul. Tento obhájila aj v druhej časti daného ročníka, ktorý taktiež vyhrala[29]. Vďaka týmto víťazstvám mohla hrať Boca juhoamerickú obdobu európskej Ligy Majstrov Copa Libertadores. Pod vedením trénera Lorenza zvíťazila v Copa Libertadores hneď v ročníku 1977, keď vo finále porazila na penalty brazílsky klub Cruzeiro. V roku 1977 zaznamenala Boca svoje prvé oficiálne víťazstvo nad európskym klubom, keď vyhrala Interkontinentálny pohár nad nemeckým klubom Borussia Mönchengladbach, ktorý bol sezónu pred tým vo finále Pohára majstrov európskych krajín[30]. Triumf v Copa Libertadores sa klubu podarilo obhájiť hneď v nasledujúcom ročníku, keď vo finále vyhral na kolumbijským klubom Deportivo Cali. 80. roky neboli pre Bocu Juniors veľmi úspešné, keď vyhral titul iba v sezóne 1981[31]. V roku 1982 sa však ku klubu pripojil najslávnejší argentínsky futbalista histórie Diego Maradona, ktorý ale v Boce strávil iba jednu sezónu, v ktorej strelil 28 gólov a prestúpil do FC Barcelona. V roku 1984 sa Boca dostala do veľkých finančných problémov a bola na pokraji bankrotu. V roku 1985 sa novým prezidentom klubu stal Antonio Alegre, pod ktorého vedením sa Boca Juniors postupne dostala z problémov. Zložité obdobie ukončil triumf v ročníku 1989 kontinentálnej súťaže Supercopa Sudamericana, nasledovalo víťazstvo v ďalšom kontinentálnom pohári Recopa Sudamericana v sezóne 1990.

Diego Maradona v drese klubu ukončil v roku 1997 kariéru.

Zo zložitej finančnej situácie sa klubu darilo dostávať iba postupne. V sezóne 1992 vyhrala Boca časť prvej ligy Apertura a zaznamenala tak po viac ako desiatich rokoch výhru titulu v prvej lige[32]. V rokoch 1995 až 1997 v klube ukončil svoju kariéru legendárny Diego Maradona. V roku 1996 sa ku klubu pripojila neskoršia legenda Juan Román Riquelme a o rok neskôr Martín Palermo. V roku 1998 prišiel tréner Carlos Bianchi. Týmto začalo ďalšie veľmi úspešné obdobie v histórií klubu. Hneď v sezóne 1998 vyhrala Boca časť ligy Apertura, v sezóne 1999 časť Clausura a v sezóne 2000 opäť časť Apertura. V roku 2000 vyhrala Boca tretíkrát Copa Libertadores, keď vo finále porazila brazílsky klub Palmeiras. Vďaka tomu mohol klub hrať opäť Interkontinentálny pohár, kde vyhral nad španielskym Realom Madrid. Triumf v Copa Libertadores Boca obhájila a vyhrala ročník 2001, kedy porazila mexický klub Cruz Azul. Úspešné obdobie pokračovalo v sezóne 2003, kedy Boca Juniors vyhrala časť prvej ligy Apertura. Vďaka tomu mohol klub opäť hrať Copa Libertadores, ktorý v danom roku opätovne vyhral, keď porazil brazílsky klub Santos. Nasledovala ďalšia účasť v Interkontinentálnom pohári, kde Boca zvíťazila nad talianskym AC Miláno. V ročníku 2005 zvíťazila Boca v ligovej časti Apertura, v ročníku 2006 výhru v tejto časti prvej ligy obhájila. V rokoch 2004 a 2005 vyhrala Boca kontinentálnu súťaž Copa Sudamericana. V ročníkoch 2005, 2006 a 2008 vyhrala Boca juhoamerický superpohár Recopa Sudamericana. V sezóne 2007 triumfovala Boca v Copa Libertadores šiestykrát, keď vyhrala nad brazílskym klubom Grêmio. V roku 2008 vyhrala Boca pre zmenu ligovú časť Clausura. V nasledujúcom ročníku však Boca skončila v tabuľke až na 11. a 16. mieste.

Na úspech však už Boca nečakala tak dlho, ako v 80. rokoch, keď vyhrala časť Apertura sezóny 2011. V sezóne 2012 vyhrala po mnohých desaťročiach aj národný pohár, tento raz už pod názvom Copa Argentina. V ročníku 2012 sa taktiež prebojovala až do finále Copa Libertadores, kde však podľahla brazílskemu Corinthians. V roku 2013 sa do klubu vrátil jeho najúspešnejší tréner Carlos Bianchi, no už nezískal žiadny nový úspech a v roku 2014 v klube opäť skončil. V sezóne 2015 vyhrala Boca prvú ligu, ktorá však už nebola rozdelená na jesennú a jarnú časť so samostatným majstrom za obe obdobia (Apertura a Clausura, resp. Torneo Inicial a Torneo Final). V tomto ročníku zvíťazila Boca opäť aj v národnom pohári. V sezóne 2016/17 vyhrala Boca Juniors svoj zatiaľ 32. majstrovský titul.

Martín Palermo je najlepší strelec klubu.

Miesto	Hráč	Pozícia	Obdobie	Góly
1	Martín Palermo	Ú	1997 – 01, 2004 – 11	236
2	Francisco Varallo	Ú	1931 – 39	194
3	Domingo Tarasconi	Ú	1922 – 32	193
4	Jaime Sarlanga	Ú	1940 – 48	128
5	Mario Boyé	Ú	1941 – 49, 1955	123
6	Delfín Benítez Cáceres	Ú	1932 – 38	115
7	Pío Corcuera	Ú	1941 – 48	98
8	Pedro Calomino	Ú	1911 – 13, 1915 – 24	96
9	Juan Román Riquelme	Z	1996 – 02, 2007 – 14	92

• Údaje ku dňu 6. júla 2016[35].

Roberto Mouzo odohral za klub najviac zápasov.

Miesto	Hráč	Pozícia	Obdobie	Zápasy
1	Roberto Mouzo	O	1971 – 84	426
2	Hugo Gatti	B	1976 – 88	417
3	Silvio Marzolini	O	1960 – 72	408
4	Martín Palermo	Ú	1997 – 2001, 2004 – 11	404
5	Carlos Navarro Montoya	B	1988 – 96	400
6	Juan Román Riquelme	Z	1996 – 2002, 2007 – 14	388
7	Antonio Rattín	Z	1956 – 70	382
8	Ernesto Lazzatti	Z	1934 – 47	379
9	Rubén Suñé	Z	1967 – 72, 1976 – 80	377
10	Natalio Pescia	Z	1942 – 56	365

• Údaje ku dňu 6. júla 2016[36].

• Primera División (32): 1919, 1920, 1923, 1924, 1926, 1930, 1931, 1934, 1935, 1940, 1943, 1944, 1954, 1962, 1964, 1965, 1969 Nacional, 1970 Nacional, 1976 Metropolitano, 1976 Nacional, 1981 Metropolitano, 1992 Apertura, 1998 Apertura, 1999 Clausura, 2000 Apertura, 2003 Apertura, 2005 Apertura, 2006 Clausura, 2008 Apertura, 2011 Apertura, 2015, 2016/17

• Copa Argentina (3): 1969, 2012, 2015
• Copa de Competencia Jockey Club (2): 1919, 1925
• Copa Dr. Carlos Ibarguren (5): 1919, 1923, 1924, 1940, 1944
• Copa Estímulo (1): 1926
• Copa de Competencia Británica George VI (1): 1946

• Interkontinentálny pohár (3): 1977, 2000, 2003
• Copa Libertadores (6): 1977, 1978, 2000, 2001, 2003, 2007
• Copa Sudamericana (2): 2004, 2005
• Recopa Sudamericana (4): 1990, 2005, 2006, 2008
• Supercopa Sudamericana (1): 1989
• Copa de Oro (1): 1993
• Copa Master de Supercopa (1): 1992
• Tie Cup (1): 1919
• Copa de Honor Cousenier (1) : 1920
• Copa Escobar-Gerona (2): 1945, 1946