Žuráň

Žuráň (286 m n. m.) je návršie v katastrálnom území obce Podolí v okrese Brno-venkov, z ktorého riadil 2. decembra 1805 Napoleon Bonaparte bitku pri Slavkove. Ide tiež o významné archeologické nálezisko doby sťahovania národov. Vrchol Žuráňa nie je prírodným javom, ale umelo navŕšenou mohylou z hliny a kamenia.

Žuráň
vrch
Vrchol Žuráňa s pamätníkom
Štát Česko
Región Juhomoravský kraj
Okres Brno-venkov
Pohorie Dyjsko-svratecký úval
Povodie Svratka
Nadmorská výška 286 m n. m.
Súradnice 49°10′47″S 16°44′19.5″V
Poloha v rámci Česka
Poloha v rámci Česka
Wikimedia Commons: Žuráň
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
vrchol je umelou mohylou

Pôvod názvu

Pôvod označenia kopca je vysvetľovaný rôzne. Môže mať základ snáď v slove šour, označujúcom krivosť, šikmosť. Žuráň by teda mohlo znamenať krivý, šikmý kopec. V miestnom nárečí sa zachoval výraz „chodit šórem“, teda „nakrivo“. V josefínskom katastri je Žuráň uvádzaný pod názvom Šorajn, pripomínajúci nemecké Schorain, Schurain, čo znamená hraničný kopec či pozemok. Vo francúzskych materiáloch sa v súvislosti s bitkou pri Slavkove objavuje aj pomenovanie Cisárove návršie či Napoleonov stôl.[1]

Archeologické nálezisko

Objav a dejiny výskumu
Vrchol Žuráňa

Archeologická lokalita, návršie mohylovitého tvaru, sa nachádza na katastri obce Podolí u Brna, po pravej strane cesty 1. triedy (bývalej „cisárskej“ cesty) v smere na Olomouc. V archeologickej literatúre je známa od roku 1853, kedy historik Peter rytier Chlumecký popísal objav, ktorý bol učinený pri hlbokej orbe nedlho predtým, začiatkom 50. rokov 19. storočia – narazilo sa na množstvo veľkých kameňov, drevené trámy a predovšetkým konské a ľudské kostry, nájdene boli zvláštne svietnikovité železné predmety. Nálezová situácia svedčila o tom, že na návrší bola objavená veľká kamenná hrobka s dreveným stropom (niektoré trámy niesli vyrezávanú výzdobu, napr. ornament trojnásobného pletenca), prekrytá veľkou mohylou. Zaujímavé je, že medzi nálezmi chýbali predmety, ktoré patria k štandardnej hrobovej výbave zomrelých – šperky v prípade ženského alebo zbrane v prípade mužského pohrebu. To viedlo k domnienke, že hrobka bola zrejme nedlho po uložení ostatkov vykradnutá.[2]

K nálezu došlo v dobe, kedy archeologická disciplína (nielen) na Morave bola ešte v plienkach. Až v rokoch 1948–1950 bol na návrší vykonaný rozsiahly archeologický výskum, ktorý viedol Josef Poulík z vtedajšieho Štátneho archeologického ústavu v Brne (dnes Archeologický ústav AV ČR Brno). Pri ňom boli odkryté celkom tri mohyly a dva komorové hroby (I, II) z doby sťahovania národov. Jedna z mohýl skrývala kostrový hrob eneolitickej kultúry so šnúrovou keramikou, ďalšie potom prekrývali žiarové pohreby podolskej kultúry neskorej doby bronzovej. Výskum zistil aj predmety pochádzajúce z keltského žiarového hrobu, ktoré však neboli v pôvodnom uložení.[3]

Pozornosť sa však sústredila predovšetkým na hrobové komory medzi mohylami. J. Poulík zistil, že hrobka č. I, nachádzajúca sa na východnej strane návršia, je hrob popísaný P. Chlumeckým. Šlo o impozantný priestor s rozmermi 4,5 x 4,5 m a hĺbkou 4 m; na jeho dne boli nájdené kosti piatich až šiestich koní, zvyšky spráchniveného dreva a ďalší železný svietnikovitý predmet, podobný nálezom z polovice 19. storočia. Ďalší komorový hrob č. II vo vzdialenosti cca 10 m smerom na SZ mal rozmery 490 x 670 cm a hĺbku cez 6 m; pri hĺbení hrobovej jamy bol porušený starší kostrový hrob, ktorý bol zistený v jej severnej stene. Žliabky pri severnej a južnej stene dokladajú konštrukciu prestrešenia, kolové jamky okolo hrobovej jamy potom sú interpretované ako pozostatky konštrukcie dreveného „domu mŕtvych“. Nálezy boli roztrúsené aj v zásype hrobu, čo svedčí aj o jeho vylúpení. Napriek tomu však tu boli nájdené predmety luxusného charakteru: zlomky pyxidy zo slonoviny s bohatou reliéfnou výzdobou s kresťanskou tématikou (postava kráčajúceho muža, nesúceho v ruke kríž, postava sediaceho muža s knihou v ruke, postava anjela s krídlami), vyrobené zrejme niekde v Sýrii na začiatku 6. storočia; zlomky nádob (dvoch pohárov a misky) z modrého a zeleného skla, na jednej z nich sú zvyšky zrejme gréckeho nápisu; strieborné nity zrejme z konského postroja; zlaté kovanie, zrejme z drevenej misky; zlaté nite, snáď pozostatky odevu zlatom pretkávaného, zrejme brokátu. Tieto predmety tvorili súčasť bohatej výbavy asi štyridsaťročnej ženy, ktorá bola pochovaná spolu s dvoma koňmi, ktorých kostry boli v hrobe nájdené rovnako.

Nad oboma hrobovými komorami bola vybudovaná obrovská kruhová stavba s priemerom cca 65 m a s výškou 14 m, ktorá mala vonkajšiu kamennú stenu (dochovala sa miestami do výšky až jedného metra; k stavbe bol použitý litavský vápenec z ložiska vzdialeného asi 4 km) rozčlenenú šiestimi priechodmi na šesť častí.[4]

Datovanie

Celý tento komplex bol od začiatku zaradený do doby sťahovania národov; bližšie datovanie bolo dlho nejasné, lebo nálezy z Poulíkovho výskumu boli podrobne publikované a vyhodnotené až v roku 1995. Josef Poulík dospel v publikácii k záveru, že v hrobke bol pochovaný langobardský kráľ Wacho († 539) a že hrobku následne niekedy na konci 6. alebo na začiatku 7. storočia vylúpili Slovania.[5]

J. Poulík však svoju štúdiu písal vo svojich takmer 85 rokoch, na záver svojej profesnej kariéry, ktorú venoval predovšetkým obdobiu Veľkej Moravy a zvlášť potom riadeniu Archeologického ústavu; novšie názory špecialistov na dotknuté obdobie sťahovania národov sú o niečo odlišné. Podľa nich nemožno s istotou povedať, kto vlastne bol v mauzóleu, resp. v oboch hrobových komorách pochovaný, lebo k tomu nálezový súbor, zdecimovaný vylúpením, neposkytuje dostatok informácií. Možno sa však napriek tomu dôvodne domnievať, že tu boli v dvoch časových horizontoch pochovaný príslušníci najvyššej vrstvy germánskej aristokracie, a to do hrobu I v 2. polovici 5. storočia a do hrobu II v 1. polovici storočia šiesteho.[6]

Uloženie

Všetky nájdené predmety sú uložené v zbierkach Archeologického ústavu Moravského zemského múzea v Brne.

Bitka pri Slavkove
Lom pri Žuráni, kde Napoleon prespal pred bitkou

2. decembra 1805 došlo v okolí kopca k stretnutiu francúzskej armády cisára Napoleona I. so spojeneckými vojskami ruského cára Alexandra I. a rakúskeho cisára Františka I. V štrkovom lome v Horke na západnom úpätí kopca mal Napoleon v predvečer bitky, 1. decembra hlavný stan a prenocoval tu vo svojom koči. V ranných a dopoludňajších hodinách následujúceho dňa riadil bitku z vrcholu kopca. Odtiaľ dal o pol deviatej rozkaz k útoku na Pracké výšiny. Tu uvidel legendárne vychádzajúce le soleil d'Austerlitz – slavkovské krvavé slnko.

Pamätník
Pamätník na Žuráni v roku 2009
Podoba pamätníka v roku 1996

5. júla 1930 bol na vrchole Žuráňa odhalený pamätník v podobe lešteného žulového kvádru s bronzovou plastickou mapou bojiska. Nechal ho zriadiť generálny štáb československej armády z iniciatívy francúzskeho maršala Louisa Francheta d'Esperey. Slávnostného odhalenia sa zúčastnil československý minister národnej obrany Vyškovský s generálmi Syrovým a Podhajským a zástupcami francúzskej vlády a armády generáli Mittelhauser, Faucher, Duffour a Le Blevec.[7]

Autorom pamätníka bol pražský architekt Vojtěch Kerhart a bronzové odliatky zhotovil umelecký zlievač Karel Barták. Doska s plastickou mapou bojiska o rozmeroch 110 x 110 cm zobrazuje polohu vojsk 2. decembra 1805 o 7. hodine ráno a obsahuje tiež citáciu z Napoleonovej slávnej proklamácie po bitke vo francúzštine a češtine:

„ Soldats, mon peuple vous reverra avec joie et il vous suffira de dire j'étais a la bataille d'Austerlitz, pour que l'on réponde, voila un brave. “
– Napoleon
„ Vojaci! Môj národ privíta vás s radosťou a stačí ak poviete: bol som v bitke pri Slavkove, aby sa odpovedalo: hľa, hrdina. “
– Napoleon

Okrem reliéfnej mapy s nápisom Barták odlial tiež napoleonský znak na východnej strane kvádru – písmeno N s cisárskou korunou, lemované vavrínovým vencom so stuhou. Na ostatných stranách kvádru boli ďalšie nápisy, z ktorých sa dochovala len francúzska verzia Napoleonovho rozkazu v predvečer bitky:

„ A l'armée. Au bivouac, 10. frimaire an XIV (1 décembre 1805). Soldats, l'armée russe se présente devant vous pour venger l'armée autrichienne d'Ulm. Ce sont ces memes bataillons que vous avez battus a Hollabrun et que depuis vous avez constamment poursuivis jusquici. Les positions que nous occupons sont formidables, et, pendant qu'ils marcheront pour tourner ma droite, ils me présenteront le flanc. Soldats, je diricera moi-meme tous vos bataillons, je me tiendrai loin du feu, si, avec votre bravoure accoutumée, vous portez le désor-dre et la confusion dans les rangs ennemis, mais, si la victoire était un coups, car la victoire ne saurait hesiter, dans cette journée surtout ou il y va de l'honneur de l'infanterie francaise qui importe tant a l'honneur de toute la nation Napoléon (moniteur du 25. frimaire an XIV)[8] “
Rozrezaná bronzová doska v roku 1995

Jednotlivé kovové prvky z pamätníka boli niekoľkokrát odcudzené. V roku 1995 zmizla celá doska s mapou a neskôr bola nájdená rozrezaná na 13 kusov v zberni kovov v Rakúsku. Už vtedy išlo o kópiu pôvodného diela. Nájdené segmenty boli pri príležitosti 190. výročia bitky vystavené v šlapanickom múzeu a potom uložené na Obecnom úrade v Podolí. Pri rekonštrukcii a dostavbe múzejného pavilónu na Mohyle mieru boli roku 2010 inštalované do tamojšej novej expozície slavkovského bojiska. Na pamätníku dosku roku 1996 nahradila replika z iného materiálu, ktorá však bola v apríli 2004 znovu ukradnutá a opäť nahradená.[1][9]

Vrchol kopca s pamätníkom je z medzivojnového obdobia uvádzaný ako exteritoriálne územie Francúzska.[10][11][12] Pamätník na Žuráni je kultúrnou nehnuteľnou pamiatkou.

Referencie
  1. ROZBOŘIL, Jan. Historická exkurze regionem Austerlitz. Brno : PedF MU, 2007. Dostupné online. Kapitola 3.1, s. 27–28.
  2. DROBERJAR, Eduard. Encyklopedie římské a germánské archeologie v Čechách a na Moravě. Praha : Libri, 2002. ISBN 80-7277-106-X. S. 392.
  3. ČIŽMÁŘOVÁ, Jana. Encyklopedie Keltů na Moravě a ve Slezsku. Praha : Libri, 2004. ISBN 80-7277-249-X. S. 276.
  4. DROBERJAR, Eduard. Encyklopedie římské a germánské archeologie v Čechách a na Moravě. Praha : Libri, 2002. ISBN 80-7277-106-X. S. 393-394.
  5. POULÍK, Josef. Žuráň in der Geschichte Mitteleuropas. Slovenská archeológia, 1995, roč. 43, čís. 1, s. 88. ISSN 1335-0102.
  6. DROBERJAR, Eduard. Encyklopedie římské a germánské archeologie v Čechách a na Moravě. Praha : Libri, 2002. ISBN 80-7277-106-X. S. 394.
  7. PROCHÁZKA, Alois. Památky z bitvy u Slavkova r. 1805. 2. vyd. Slavkov u Brna : Učitelská jednota „Komenský“, 1931. Dostupné online. S. 41.
  8. Spolek pro vojenská pietní místa: Pomník obětem napoleonských válek
  9. KNÖTIG, Petr. Zloději ukradli mapu bitvy Tří císařů [online]. [Cit. 2011-08-02]. Dostupné online.
  10. ŽURÁŇ [online]. Austerlitz2005.com, [cit. 2009-04-23]. Dostupné online.
  11. Bitva 1805: Žuráň na stránkach Zámku Slavkov
  12. Projekt Austerlitz: Napoleonská tradice

Pozri aj

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žuráň

Zdroje
  • Josef Poulík, Žuráň in der Geschichte Mitteleuropas, Slovenská archeológia 43, 1995, str. 27-109.
  • Eduard Droberjar, Encyklopedie římské a germánské archeologie na Moravě a ve Slezsku, Praha 2002, ISBN 80-7277-106-X, str. 392-394.
  • Jana Čižmářová, Encyklopedie Keltů na Moravě a ve Slezsku, Praha 2004, ISBN 80-7277-249-X, str. 276.
  • HOCHEL, Marian, a kol. Bojiště Bitvy tří císařů u Slavkova: Průvodce po památkové zóně. 2. vyd. Brno : Československá napoleonská společnost, 2011. ISBN 978-80-254-6229-4. S. 53.
  • KRÁL, Adolf B. Mlčící svědkové bitvy. Ivančice : Okresní muzeum Brno-venkov. S. 8-12.
  • MUDRA, M. Přehled památných míst slavkovského bojiště. 1. vyd. Praha : Naše vojsko. S. 23-26.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žuráň na českej Wikipédii.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.