Benickovci (Turčianska stolica)
Benickovci alebo Benickí (staršie aj: Beniczkovci alebo zriedkavo Beniczkí; základný tvar: Benický, staršie aj: Beniczky; prídomok: z Beníc) bola uhorská šľachtická rodina, odvodzujúc svoje priezvisko od zemanskej osady Benice. Územia protiprávne získali Michal a Detrik , synovia zvolenského župana, ktorému Turiec podliehal. V roku 1296 kráľ Belo IV. vrátil toto územie synom jobagióna Imricha z Turca, Tomáš, Martin a Benedikt. Podľa osady Benice si rod zvolil svoj predikát Benickovci a kráľ Žigmund rod povýšil do šľachtického stavu v roku 1413.[1]
| Benickovci | |
 erb rodu Benickovcov | |
| Krajina | Uhorské kráľovstvo Rakúske cisárstvo |
|---|---|
| Tituly | jobagión, kapitán, podžupan, župan, dvorný ceremoniár, radca uhorskej dvorskej kancelárie, komisár
|
| Zakladateľ | Mikuláš Benický |
| Mýtický zakladateľ | Imrich z Turca |
| Rok založenia dynastie | 13. storočie |
| Posledná hlava dynastie | Mikuláš Benický (1890 -1961) |
| Rok zániku dynastie | 1961 |
| Štátna príslušnosť | uhorská |
| Ďalšie vetvy dynastie | turčianska, príbovská, liptovská, mičinská |
Dejiny rodu
Najstaršia zmienka o terra Emerici - t.j zemi Imrichovej z roku 1258 hovorí, že Benice ležali na ľavom brehu rieky Turiec. Územie protiprávne získali Michal a Detrik, synovia zvolenského župana, ktorému Turiec podliehal. V roku 1296 kráľ Belo IV. vrátil toto územie synom jobagióna Imricha z Turca, Tomáš, Martin a Benedikt. V donácii kráľ Belo IV. potvrdil nároky Imrichových synov na tzv. terra Bene (zem Benediktovu), skrátene meno najstaršieho Imrichovho syna Benedikta. Podľa osady Benice si rod zvolil svoj predikát Benickovci a kráľ Žigmund rod povýšil do šľachtického stavu v roku 1413. Významný protiturecký bojovník Mikuláš Benický získal majetky v Príbovciach, Rakove a Folkušovej. Rod Benických sa rozdelil na štyri vetvy: turčianská, príbovská, liptovská a mičínska. Po vymretí mičinskej vetvy získal Mikuláš Benický majetky v Dolnej a Hornej Mičinej a vo Vlkanovej pri Banskej Bystrici. Benickovci rodové vlastníctvo znásobili donáciami alebo sobášmi. Spájali sa vplyvnými osobnosťami verejného života. Za palatína Juraja Turza mu navrhoval Martin Benický známeho kňaza Eliaša Lániho. Počas revolučných rokov 1848/1849 v Uhorsku sa pridal Ľudovít (Lajos) Benický pridal k Lajos Kossuth ako vládny komisár. Známy bol básnik Peter Benický sa stal členom kráľovského posolstva, ktoré rokovalo na dvore sultána Ibrahima I. v Istanbule. Venoval sa písaniu básní v maďarčine, ale taktiež v slovenčine (Slovenské verše a Maďarské rytmy). Ľudovít Benický sa zapísal do dejín modernej fotografie ateliérom vo Viedni a v New Yorku.[1][2][3]
Známi príslušníci rodu
Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:[1]
Turčianská vetva z Beníc
- Imrich z Turca, pravdepodobný zakladateľ rodu
- Tomáš Benický, Martin Benický, Benedikt Benický, synovia Imricha z Turca
- Mikuláš Benický, Ján a Martin Benickovci (14. storočie), rozdelili si rodinný majetok v Beniciach
- Juraj Benický (15. storočie), získal časť Dolnej Mútnej, bojoval v službách Jána Huňadyho proti bratríkom
- Mikuláš Benický (15. storočie), študoval na Krakovskej univerzite
- Mikuláš Benický (15. storočie), kapitán, kastelán Znievskeho hradu, za zásluhy v bojoch dostal od Ferdinanda I. armáles v roku 1526, ktorým Benickým obnovil pôvodný erb
- Martin Benický (†1622), uhorský podpalatín, podžupan Turčianskej stolice, kastelán Zvolenského hradu
- Peter Benický (*1606 - †1664), básnik, dvorný ceremoniár ostrihomského prímasa Juraja Lipaia
- Gašpar Benický (17. - 18. storočie), kurucký diplomat, osobný tajomník Františka II. Rákociho, dostal ako donáciu majetok v Rakove
- Michal Benický (*1679 - †1720), teológ, profesor etiky a filozofie na Trnavskej univerzite
- Ľudovít Benický (*1819 - †1880), maliar, absolvoval viedenskú akadémiu výtvarných umení, od roku 1870 mal fotografický ateliér v New Yorku
Príbovská vetva
- Gašpar Benický (16. storočie), zakladateľ príbovskej vetvy
- Alexander Benický (*1780 - †1824), podnikateľ, založil manufaktúru v Príbovciach na výrobu fajok a šnupavého tabaku
Liptovská vetva
- Koloman Benický (*1885 - †1964), úradník v Nitre, deti Dušan a Darinka, ktorých namaľoval Jozef Hanula v roku 1929
- Mikuláš Benický (*1890 - †1961), veľkostakár v Beniciach
Mičínska vetva
- Ľudovít (Lajoš) Benický (*1813 - †1868), podžupan, vládny komisár pre banské mestá
- Edmund Beniczky (*1878 - †1931), politik, novinár, poslanec Uhorského snemu, župan, maďarský minister vnútra
Galéria
.jpg.webp)
Renesančný dom Benickovcov v Banskej Bystrici_-_panoramio.jpg.webp)
Kaštieľ v Dolnej Mičinej z 2. polovice 16. storočia, Manželia Tomáš a Katarína Benickovci ho prestavali do renesančnej podoby
Fresková výmaľba v kaštieli
Jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou, evanjelický kostol v Príbovciach postavili Benickovci v roku 1829
Referencie
- MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 14 - 15.
- Beniczky család. (Beniczei és Micsinyei). | Nagy Iván: Magyarország családai | Kézikönyvtár [online]. www.arcanum.hu, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
- Beniczky Kúria - Szügy [online]. Elherdált Örökségünk, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
Ďalšia literatúra
- BENICKÝ. In: PONGRÁCZ, Denis; STREŠŇÁK, Gábor; RAGAČ, Radoslav; TANDLICH, Tomáš; FEDERMAYER, Frederik. Šľachta Bratislavskej stolice. Kresby Denis Pongrácz. 1. vyd. Bratislava : Agentúra Luigi, 2004. 496 s. (Series Nobilium.) ISBN 80-969027-0-9. S. 57 – 58.