Baleáry

Baleáry (-slovenský normovaný názov) alebo Baleárske ostrovy (katal. Illes Balears, špa. Islas Baleares) je meno súostrovia na západe Stredozemného mora. Politicky je to provincia a súčasne aj jedno zo 17 autonómnych spoločenstiev Španielska. Správne stredisko je Palma de Mallorca. Ďalšie mestá: Mahón na Menorke, Ibiza na Ibize. Úradnými jazykmi sú katalánčina a španielčina. Katalánsky názov Illes Balears je aj súčasťou oficiálneho španielskeho (kastílskeho) označenia autonómneho spoločenstva. Súostrovie je obľúbeným cieľom mnohých turistov.

Baleáry
(špa. Islas Baleáres)
Autonómne spoločenstvo Baleárskych ostrovov [1]
Autonómne spoločenstvo a provincia
Pohľad z Formentorského mysu na Mallorke
Vlajka
Symbol
Štát Španielsko
Súradnice 39°30′S 3°00′Z
Hlavné mesto Palma de Mallorca
Rozloha 4 992 km² (499 200 ha) por. 17. (1 %)
Obyvateľstvo 1 072 844 (2008) por. 14.[2]
Hustota 214,91 obyv./km²
Autonómia 1. marec 1979
Prezident Francesc Antich (PSOE)
ISO 3166-2 IB
HDP 27 334 miliónov € (12.)
Príjem na hlavu 25 967 €
Oficiálne jazyky španielčina, katalánčina
Poloha v Španielsku
Poloha v Španielsku
Webová stránka: www.caib.es
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Geografia

Najväčším ostrovom je Malorka. Geologicky sú Baleáry pokračovaním pohoria Bétická Kordillera (Andalúzske vrchy). Na Malorke je horské pásmo Sierra de Alfabia (najvyšší vrch Puig Major 1 445 m. n m.), zvyšok územia má pahorkovitý charakter; aj na ostatných ostrovoch sú skôr nízke vyvýšeniny. Na ostrovoch nie sú žiadne významnejšie vodné toky, iba niekoľko krátkych riečok. Na pobrežiach sú charakteristické zálivy – „calas“. Baleáry zahŕňajú 250 ostrovov, ktoré sú rozdelené do piatich skupín pomenovaných podľa najväčšieho ostrova: Malorka (81 ostrovov), Menorka (69 ostrovov), Ibiza (65 ostrovov), Formentera (14 ostrovov), Cabrera (21 ostrovov).

Ostrovy sa skladajú z dvoch skupín:

Administratívne sa región delí na 3 ostrovné celky:

a z nich každý spravuje vlastná „ostrovná rada“ (Consell Insular).

Dejiny

Baleáry poznali už Feničania a Gréci. Neskôr si ich podrobilo Kartágo. Po zničení Kartága Rímom boli ostrovy dočasne samostatné a stali sa útočiskom pirátov. Roku 123 pred Kr. ich pre Rím podrobil Quintus Caecilius Metellus Balearicus a potom sa sem nasťahoval rad rímskych osadníkov. V tom čase boli aj založené mestá Palma de Mallorca a Pollentia (dnešná Pollensa), a na Baleároch sa začali pestovať olivy. V Pollense sa dodnes zachoval napríklad rímsky vodovod.

V roku 423 po Kr. dobyli Baleáry od Rimanov Vandali, od roku 534 od Vandalov zase Byzantínci. V roku 798 ich dobyli Mauri a neskôr tam založili emirát. V rokoch 1228-32 si vybojoval Baleáry aragónsky kráľ Jakub I. a urobil z nich terciogenitúru pre svojho syna Jakuba, po ktorom v Mallorskom kráľovstve nasledovali Sancho a Jakub I.

V roku 1344 si túto ríšu pripojil Peter IV. Aragónsky a odvtedy Baleáry zdieľali dejiny Španielska. Počas vojny o španielske dedičstvo obsadili Menorcu roku 1708 Angličania a ponechali si ju až do roku 1782 (okrem rokov 1756-1769, kedy ju mali Francúzi).

Predsedovia vlády

Referencie
  1. Štandardizácia geografického názvoslovia [online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, [cit. 2011-05-25]. Dostupné online.
  2. Población por comunidades autónomas [online]. INE, 3.6.2009, [cit. 2011-05-25]. Dostupné online. (po španielsky)

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Baleáry

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.