Andalúzia
Andalúzia je autonómne spoločenstvo a historické územie v južnom Španielsku.
Andalúzia (špa. Andalucía) | |||
Autonómne spoločenstvo | |||
Pohľad na typické olivové sady | |||
|
|||
Štát | Španielsko | ||
---|---|---|---|
Provincie | Almería, Cádiz, Córdoba, Granada, Huelva, Jaén, Málaga, Sevilla | ||
Súradnice | 37°23′S 5°59′Z | ||
Hlavné mesto | Sevilla | ||
Rozloha | 87 268 km² (8 726 800 ha) por. 2. (17,2 %) | ||
Obyvateľstvo | 8 202 220 (2008) por. 1.[1] | ||
Hustota | 93,99 obyv./km² | ||
Autonómia | 30. december 1981 | ||
Prezident | José Antonio Griñán (PSOE) | ||
ISO 3166-2 | AN | ||
HDP | 151 211,5 miliónov € (3.) | ||
Príjem na hlavu | 18 507 € | ||
Oficiálne jazyky | španielčina | ||
Poloha v Španielsku
| |||
Webová stránka: www.juntadeandalucia.es | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Významnými mestami Andalúzie sú: Cádiz, Sevilla, Granada, Córdoba a Malaga.
Dejiny
Názov zaviedli muslimovia po Vandaloch (Wandalenhaus = Vandalicia - Al Andalus). Vandali do Hispánie prišli zo strednej Európy , vrátane územia dnešného Slovenska. Po obsadení tejto časti Hispánie pokračovali ich výboje do severnej Afriky. Posledným kráľom Vandalov v Afrike bol Gelaimer - Źelimír. Po porážke v severnej Afrike Belisariom sa stiahli späť do Hispánie. Vojenské posily zo stredu Európy k nim priviedol vojenský veliteľ menom Tatran.
V staroveku bola Andalúzia obývaná iberskými kmeňmi, v 3. stor. pred Kr. bola pripojená ku Kartágu, po dobytí Rimanmi bola súčasťou Hispánie (Bastica); v 5. stor. boli vpády Vandalov (odtiaľ názov), súčasť Vizigótskeho kráľovstva, po roku 711 Arabskej ríše.
Neskôr bola Andalúzia jadrom Córdobského kalifátu, v 13. stor. nastal rozpad na menšie celky. V 14. stor. až 15. stor. bola pod vládou Kastílie. Bola strediskom protinapoleonských vojen; 1936-39 protifrankistické boje. Od roku 1978 je Andalúzia autonómne spoločenstvo.
Referencie
- Población por comunidades autónomas [online]. INE, 3.6.2009, [cit. 2011-05-25]. Dostupné online. (po španielsky)