Valencijské spoločenstvo
Valencia (od roku 1982 oficiálne Valencijské spoločenstvo, katalánsky Comunitat Valenciana, špa. Comunidad Valenciana) je historické územie a súčasne jedno zo 17 autonómnych spoločenstiev, rozkladajúce sa na východe Španielska pri pobreží Stredozemného mora, pomenované podľa svojej metropoly Valencia. Hovorí sa tu katalánčinou (tu označovaná ako valencíjština), ktorá je prvým úradným jazykom, na západe regiónu španielčinou, ktorá má postavenie druhého úradného jazyka.
Valencijské spoločenstvo | |||
Autonómne spoločenstvo | |||
|
|||
Štát | |||
---|---|---|---|
Provincie | Alicante, Castellón, Valencia | ||
Hlavné mesto | Valencia | ||
Súradnice | 39°30′S 0°45′Z | ||
Hlavné mesto | Santiago de Compostela | ||
Rozloha | 23 255 km² (2 325 500 ha) | ||
Obyvateľstvo | 5 129 266 | ||
Hustota | 220,57 obyv./km² | ||
Autonómia | 10. júl 1982 | ||
Prezident | Ximo Puig Ferrer | ||
ISO 3166-2 | ES-VC | ||
Oficiálne jazyky | španielčina, katalánčina | ||
Poloha v Španielsku
| |||
Webová stránka: www.gva.es | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Administratívne členenie
Valencia sa od 30. novembra 1833 člení na 3 provincie:
- Castellón
- Valencia
- Alicante
Geografia
Valencijské spoločenstvo je južným susedom Katalánska na pobreží Stredozemného mora, ktoré láka svojim piesočným pobrežím (Costa del Azahar, Costa de Valencia, Costa Blanca). Do mora ústi mnoho riek, ktoré vytekajú z hôr, ktoré na väčšine územia nie sú ďaleko od pobrežia: napr. Mijares, Turia, Júcar. Najvyššou horou je Cerro Calderón (1 837 m) v severnej časti krajiny. Za zmienku stojí tiež Penyagolosa (1 814 m). Krajina má rozlohu 23 255 km² a delí sa na tri provincie: Castellón de la Plana (8 okresov), Valencia (14 okresov) a Alicante (10 okresov). K Valencii tiež patrí oblasť Ademús medzi Kastíliou a Aragónskom.[1]
Referencie
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Valencijské společenství na českej Wikipédii.