Malorka

Malorka[1] (špa. Mallorca) je španielsky ostrov. Leží v západnej časti Stredozemného mora, hlavné mesto leží vo vzdialenosti asi 200 km od Valencie, 273 km od Barcelony. S dĺžkou 110 km a šírkou 70 km (3 640 km²) je najväčším ostrovom Baleár. Hlavným mestom je Palma de Mallorca.

Satelitná fotografia Malorky

Poloha v rámci Baleárskych ostrovov

Zemepisné údaje: Baleárské ostrovy vznikli v treťohorách, teda asi pred 10 miliónmi rokmi. Na rozdiel od ďalších známych španielskych ostrovov - Kanárských, ktoré sú pôvodu vulkanického, boli Baleáry vytvorené vrásnením. Sú útržkom pevninskej kry Pyrenejského polostrova. Súostrovie tvorí asi 160 ostrovov , najväčším z nich je Mallorca so svojimi 3.618 km². Horotvorné tlaky pri vzniku súostroví sú vidieť i na celkovom vzhľade Malorky. Ostrov je nížinatý okrem severozápadného a východného pobrežia. Podial celého severozápadného pobrežia sa tiahne vysoké pohorie Sierra de Tramuntana u ktorého 9 vrcholov presahuje výšku 1000 m. Najvyšší z nich, Puig Mayor, je so svojimi 1545 m nadmorské výšky i najvyšším vrchom celého súostrovia. Toto pohorie sa tiahne 80 km do diaľky a do šírky 10 km. Spolu s východným pohorím Sierra de Levante, ktoré dosahuje len asi 500 m, tvorí zrážkový tieň nad celým ostrovom. Na Malorke prší teda v letnom období len z cela výnimočne. Ostatné územie tvorí zvlnená nížina s kopčekmi asi 100 m vysokými s jedinou výnimkou - uprostred ostrova sa nachádza 500 m vysoký Puig de Randa.

Vápenec, z ktorého je ostrov vytvorený, ľahko zvetráva. Erózia prebieha na povrchu i v podzemí, čo bol dôvod vzniku čelných jaskýň. Odhaduje sa, že 85 % povrchu ostrova leží na jaskynných dutinách, väčšinou zaliatych sladkou alebo morskou vodou, len 5 z nich je ale prístupných.

Zaujímavé je, že na ostrove netečie žiadna stála rieka, iba v daždivom zimnom období sa zaplňujú koryta bystrín zvaných torrente. Týchto v lete vysychajúci tokov nájdeme na ostrove cez osemdesiat. Skôr čisto hospodársky ostrov musel využívať podzemné vody, preto nás v oblastiach okolo letiska upúta množstvo vodných čerpadiel na veterný pohon budovaných na začiatku 19.storočia. Dnes už sú väčšinou schátralé, žiadne nie je v prevádzke. V dôsledku sucha na začiatku 90. rokov a sústavného čerpania sa znížila hladina podzemnej vody natoľko, že sa do nej prevalila slaná morská voda a znehodnotila podzemné zdroje na veľkej časti ostrova. Pitná voda sa draho dovážala z pevninského Španielska. Na úpätí vrcholu Puig Mayor vznikli dve priehrady, ktoré pokrývajú spotrebu hlavného mesta asi z polovici. V lete r.99 naviac vzniklo odsolovacie zariadenie, ktoré v najsuchších mesiacoch vytvorí potrebné množstvo pitné vody. Ťažkou skúškou pre vodne hospodárstvo bol rok 2000, ktorý bol najsuchším za posledných 60 rokov. V zime 1999/2000 pršalo len trikrát, a preto zásoba vody v priehradných nádržiach klesla len na 5% normálu. Hrozilo, že ani s pomocou vybudovaného odsolovacieho zariadenia sa nepokryje spotreba hotelov, čo samozrejme nepriaznivo ovplyvnilo i turistiku. Narýchlo boli postavené štyri stanice a od konca roku 2000 ich pracuje deväť. Mallorca si hlboko vydýchla, problém s vodou je natrvalo vyriešený.

Na ostrove je v horských oblastiach bujná vegetácia. V polohách do 500 m rastu hlavne ihličnany, z troch druhov miestnych borovíc sa najčastejšie vyskytujú pinie, ich jadierka sa používajú v kuchyni. Ďalší vegetační pás do 800 m a vyššie je tvorený listnatými lesmi letných dubov. Tzv. encinar nie je vôbec podobný nášmu dubu je menšia má drobné, trvale zelené lísty. Vo väčších výškach sa nachádzajú len holé skaly prerastené travinami. Okrem divokej vegetácie je na každom vhodnom mieste hôr pôda a využitá k pestovaniu olív. Pôsobivé terasy boli stavané už od počiatku druhého tisícročia n.l. V nížinatej časti sú vrcholy kopčekov väčšinou zarastené lesíkmi, v dolinách je pôda obrábaná. Hlavne tu pestujú mandľovníky, figovníky, rohovníky (svätojánsky chlebíček), ďalej marhule, broskyne a rôzne druhy citrusových plodov. Zo zeleniny sa tu pestujú zemiaky, rajčiny, paprika, melónové plody atd. Významné je ďalej pestovanie vínnej révy.

Na ostrove žije 610.000 obyvateľov, z toho 350.000 v hlavnom meste Palma de Mallorca. Ta je hlavným mestom ostrova, ale i provincie Baleárské súostrovie. Ďalšie mesta sú podstatne menšie - druhý je Manacor zo svojimi 26.000 a tretia Inca s 24.000 obyvateľmi. Mallorca bola pred tým čisto poľnohospodárskym ostrovom, dnes sa ale poľnohospodárstvu venuje iba 2% obyvateľov. Najviac obyvateľov je zamestnaných v turistickom ruchu - asi 60% a ďalších 15% v priemysle spojeným s turistikou. Ročne Malorku navštívi asi 8 miliónov turistov, najviac z nich je z Nemecka a Veľkej Británie (po 2 miliónoch), prevažná časť prilieta na letisko do Palmy. Celoroční trojminútový priemer na vzlet a pristátie jednotlivých lietadiel (v špičke je tento interval minútový ) spôsobil, že sa stalo najfrekventovanejším charterovým letiskom na svete. Ďalším spojením s ostrovom zaisťujú trajekty z Valencie a Barcelony.

Pobrežie Malorky je veľmi členité, a dosahuje dĺžku 555 kilometrov, 10% z toho tvoria pláže. Takmer všetky sa denne čistia a skoro na všetkých sú umiestené záchranné stanice. Preto sa nejedna pláž honosí vlajkou Európskej únie, teda označením "vzorná" pláž, ktorá splňuje náročné hygienické i poriadkové požiadavky. Známe oblastí vhodné ku kúpaniu sa nachádzajú v troch veľkých zálivoch ostrova - Palmy, Pollensy a Alcúdie. Malé pôvabné pláže sú rozmiestnené na južnom a východnom pobreží v malých zátočinách, tzv. calas, s ideálnymi podmienkami k potápaniu.