Španielska socialistická robotnícka strana
Španielska socialistická robotnícka strana (špa. Partido Socialista Obrero Español, skratka PSOE) je španielska stredoľavicová sociálnodemokratická politická strana.[4] Od 18. júna 2017 stranu vedie generálny tajomník Pedro Sánchez, predsedníčkou strany je Cristina Narbonová.[5]
| Španielska socialistická robotnícka strana | |||
 | |||
| Základné informácie | |||
|---|---|---|---|
| Skratka | PSOE | ||
| Založenie | 2. máj 1879 | ||
| Predseda | Cristina Narbonová | ||
| Najviac poslancov | 202 (KP, 1982) 134 (Senát, 1982) 28 (EP, 1987) | ||
| Poslancov | 120 / 350 (Kongres poslancov) | ||
| Volebný výsledok | 28,0 % (Voľby do GK 2019) 32,9 % (Voľby do EP 2019) | ||
| Ideológie | sociálna demokracia[1] | ||
| Politické spektrum | stredoľavica[2] | ||
| Poslancov (Senát) | 111 / 286 | ||
| Poslancov (EP) | 21 / 59 | ||
| Počet členov | ▼ 178 651 (2019)[3] | ||
| Medzinárodné organizácie | |||
| Skupina Európskeho parlamentu | Progresívna aliancia socialistov a demokratov | ||
| Európska politická strana | Strana európskych socialistov | ||
| Medzinárodné organizácie | Socialistická internacionála Progresívna aliancia | ||
| Ďalšie informácie | |||
| Mládežnícka organizácia | Socialistická mládež Španielska | ||
| Sídlo | C/ Ferraz, 70 28008, Madrid | ||
| Farby | |||
| Web | psoe.es | ||
| |||
Strana bola založená v roku 1879 Pablom Iglesiasom Possem, čím je najstaršou funkčnou španielskou politickou stranou. Počas prvých sto rokov fungovania sa definovala ako marxistická a socialistická strana zastupujúca záujmy robotníckej triedy, od mimoriadneho kongresu v roku 1979 opustila myšlienky ideológie marxizmu.[6][7] Po páde režimu Francisca Franca sa spoločne s Ľudovou stranou vypracovala na hlavnú politickú stranu v krajine. PSOE je najdlhšie vládnucou stranou v krajine od roku 1978. Úrad premiéra za ňu zastávali postupne Felipe González (1982-1996), José Luis Rodríguez Zapatero (2004-2011) a Pedro Sánchez (od roku 2018).
Od 1. júna 2018 po vyslovení nedôvery vláde Mariana Rajoya je PSOE vládnou stranou s úradom premiéra. Vo voľbách do Generálnych kortesov v apríli 2019 získala strana relatívnu väčšinu mandátov v Kongrese poslancov a absolútnu väčšinu v Senáte Generálnych kortesov. Po voľbách do Generálnych kortesov v novembri 2019 utvorilo PSOE vládnu koalíciu so stranou Unidas Podemos. V roku 2020 vládlo PSOE v 9 z 19 španielskych autonómnych spoločenstiev (Aragónsko, Astúria, Baleárske ostrovy, Extremadura, Kanárske ostrovy, Kastília-La Mancha, La Rioja, Navarra a Valencia). Menšinovým partnerom v koalícii je PSOE tiež v Baskicku, Kantábrii a v Melille. PSOE má mládežnícku organizáciu Socialistická mládež Španieska, na európskej úrovni je členom Strany európskych socialistov a jeho poslanci v Európskom parlamente sú členmi frakcie Progresívna aliancia socialistov a demokratov. Strana je tiež členom Socialistickej internacionály.[8]
Referencie
- GRANADINO, Alan. Democratic socialism or social democracy? [online]. European University Institute, 2016-06-01, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online.
- ENCARNACIÓN, Omar G.. Will Spain Be the Savior of Social Democracy in Europe? | by Omar G. Encarnación | The New York Review of Books [online]. nybooks.com, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online.
- ROMERO, Juanma. Las bases dan un sí masivo a Sánchez (92%) para atar el pacto con UP y negociar con ERC [online]. elconfidencial.com, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online.
- CASSIDY, By John. The Center-Left Finds Life in Spain [online]. newyorker.com, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online.
- psoe.es, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online.
- JULIÁ, Santos. Los socialistas en la política española, 1879-1982. Madrid : Taurus, 1997. ISBN 84-306-0010-8. S. 507-508.
- Ollero Butler, Fernando, «El Congreso Extraordinario del PSOE (septiembre de 1979)», Revista del Departamento de Derecho Político, nº 6, primavera 1980, pp. 205-215.
- Full list of member parties and organisations [online]. socialistinternational.org, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online.
