Augustín Malár

Augustín Malár študoval na gymnáziu v Skalici, neskôr v Šoproni. Nastúpil na vojenskú vysokú školu v Prahe. Jeho postup vo vojenských hodnostiach bol pomerne rýchly. V roku 1931 sa stal majorom, v roku 1936 už bol povýšený na podplukovníka. Táto skutočnosť bola pozoruhodná tým, že v československej armáde bolo v tom čase 1004 podplukovníkov a z nich boli iba dvaja slovenskej národnosti – Augustín Malár a Ferdinand Čatloš. Plukovníkom sa stal o 3 roky neskôr a v roku 1942 bol povýšený na generála. Patril k najschopnejším slovenským generálom a mal veľkú popularitu v armáde.

V tých rokoch bol vojenským veliteľom v Spišskej Novej Vsi a Trenčíne, súčasne aj veliteľom „Vysokej vojnovej školy“ v Bratislave. V rokoch 1941 – 1942 sa stal veliteľom Rýchlej divízie na východnom fronte. Za zásluhy ho Nemci vyznamenali ako jedného z mála Slovákov Rytierskym krížom. Od mája 1944 bol veliteľom armádneho zboru v Prešove.

S ministrom národnej obrany generálom Čatlošom pripravoval vojenské povstanie, ktorým by vo vhodnom momente slovenská armáda prešla na stranu Spojencov. Vzhľadom na jeho veliteľské schopnosti, bojové skúsenosti a slovanofilstvo s jeho účasťou v povstaní počítalo aj Golianovo Vojenské ústredie.[1]

V auguste roku 1944 rokoval v Piešťanoch s umiernenými ľudákmi o príprave obrany Slovenska. Po predčasnom vypuknutí povstania, sa napriek očakávaniam nepridal k povstalcom. V rozhlasovom prejave sa gen. Malár postavil proti a povstalcov vyzval, aby sa vrátili do kasární, pretože „ešte neprišiel náš čas“. Ako vojenský stratég chcel, aby sa akcia skončila úspešne. Svoju činnosť však nepremyslel a v dôsledku jeho vyjadrení, v ktorých sľuboval boj proti Nemcom v budúcnosti, ho nemecké bezpečnostné orgány zatkli, keď sa vrátil do Prešova.

Bol odvlečený do Nemecka, kde bol internovaný na hrade Königstein. Pôvodne mu povolili ponechať si dôstojnícku uniformu i nosiť nemecký Rytiersky kríž. Po tom, čo nacistické úrady získali viac informácii o príprave povstania a zapojení jednotlivých osôb sa jeho postavenie zhoršilo a bol prevezený do Berlína. Zahynul po výsluchu v koncentračnom tábore Sachsenhausen. Po povojnovom vyšetrovaní bolo stanovené, že zahynul pred 28. februárom 1945.[2]

Mal manželku Margot (rod. Grosse), ktorá pracovala ako zubárka v Novom Meste nad Váhom. Syn Borivoj Malár (* 4. november 1944 – † 25. apríl 2016) v roku 1974 emigroval do SRN a zmenil si meno na Claus Brust.[3]

• Osobnosti.sk