António Egas Moniz
António Egas Moniz, celým menom António Caetano de Abreu Freire Egas Moniz (* 29. november 1874, Avanca, Portugalsko – † 13. december 1955, Lisabon) bol portugalský neurológ a neurochirurg, priekopník cerebrálnej angiografie. Ako prvý lekár na svete vykonal lobotómiu, a je tak považovaný za jedného zo zakladateľov psychochirurgie.[1] V roku 1949 získal ako prvý Portugalčan Nobelovu cenu za fyziológiu a lekárstvo (spolu so švajčiarskym fyziológom W. R. Hessom).
António Egas Moniz | |||
portugalský neurológ a neurochirurg | |||
| |||
Rod. meno | António Caetano de Abreu Freire Egas Moniz | ||
---|---|---|---|
Narodenie | 29. november 1874 Avanca, Portugalsko | ||
Úmrtie | 13. december 1955 (81 rokov) Lisabon, Portugalsko | ||
Alma mater | Universidade de Coimbra | ||
Odkazy | |||
Commons | |||
Životopis
Roku 1902 sa stal profesorom na Katedre neurológie, ale o rok neskôr vstúpil do politického života. Bol vymenovaný portugalským veľvyslancom v Madride a neskôr tiež ministrom zahraničných vecí. Roku 1920 sa vrátil späť k medicíne.[2]
Roku 1927 vyvinul mozgovú angiografiu, ktorá umožňovala vizualizáciu ciev v mozgu, za čo bol dvakrát nominovaný na Nobelovu cenu,[3] ktorú nakoniec získal roku 1949 za objav lobotómie.[2]
Prvú lobotomickú operáciu - ktorú označili ako prefrontálna leukotómia - vykonal spolu s neurochirurgom Pedrom Almeida Limom (* 1903 – † 1985) v novembri 1935. Pri operácii boli pacientom vyvŕtané do lebky dva otvory s priemerom 1,5 až 2 cm, ktorými sa zaviedli injekcie s liehom do prefrontálnej kôry. Dlhými nožmi potom operatér pohyboval hore a dole, čím bola zničená veľká časť nervových dráh v bielej aj sivej hmote mozgovej.
V roku 1948 sa uskutočnilo už asi 20 tisíc obdobných zákrokov, najmä pacientom trpiacim schizofréniou, alebo depresiou.[4] Súčasne však vychádzali čoraz viac najavo problematické stránky lobotómie. Na prvom mieste to bola vysoká úmrtnosť, ďalej sa jednalo o vznik rozsiahlych hematómov v čelných lalokoch, u niektorých pacientov sa rozvinula epilepsia. Pokiaľ ide o psychické dôsledky, pacienti síce mali nižšie napätie, alebo nepokoj, zároveň ale apatiu, pasivitu, neschopnosť sústrediť sa a emocionálnu plochosť.[2] Spolu s rozvojom psychofarmák v 50. rokoch tak využívanie lobotómie rýchlo klesalo.
V roku 1939 Moniza postrelil pacient, následkom čoho zostal pripútaný na vozík.[5][6][7] Zomrel o 16 rokov neskôr vo veku 81 rokov.
Referencie
- BERRIOS, German E.. The origins of psychosurgery: Shaw, Burckhardt and Moniz [online]. History of Psychiatry. Dostupné online. (0957-154X)
- MOLÁKOVÁ, Alice. Historický průřez výběrovými psychiatrickými metódami [online]. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci. S. 29. Dostupné online.
- World of Scientific Discovery on Antonio Egas Moniz [online]. bookrags.com, 2010-7-11. Dostupné online.
- ANSSON, Bengt. Controversial Psychosurgery Resulted in a Nobel Prize [online]. Nobelprize.org, 1998-10-29. Dostupné online. (anglicky)
- "He was forced to retire from his professorship when he turned 70 in 1943, but he stayed fairly active in the field until 1949 when a paranoid patient (who did not have a leucotomy) shot him four times." FINGER, Stanley. Origins of Neuroscience: A History of Explorations Into Brain Function. [s.l.] : Oxford University Press, 1994. Dostupné online. S. 292.
- "Aged 65, he was shot by a patient suffering from schizophrenia; partially recovered, he died on 18th December 1955." TYRER, Peter; SILK, Kenneth R.. Cambridge Textbook of Effective Treatments in Psychiatry. [s.l.] : Cambridge University Press, 2008. Dostupné online. S. 35.
- Jansson, Bengt (29 October 1998) "Controversial Psychosurgery Resulted in a Nobel Prize". Retrieved 05-02-2012