Walter Rudolf Hess
Prof. Walter Rudolf Hess (* 17. marec 1881, Frauenfeld, Švajčiarsko – † 12. august 1973, Muralto, Švajčiarsko) bol švajčiarsky fyziológ, ktorý mal veľký podiel na modernej, súčasnej fyziologickej vede. V roku 1949 mu bola udelená Nobelova cena za fyziológiu a medicínu spolu s A. C. Monizom „za objav funkcie medzimozgu ako koordinátora činnosti vnútorných orgánov“.
| Walter Rudolf Hess | |||
 švajčiarsky fyziológ | |||
| Narodenie | 17. marec 1881 Frauenfeld, Švajčiarsko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 12. august 1973 (92 rokov) Muralto, Švajčiarsko | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Walter Rudolf Hess vytvoril celkový obraz o vegetatívnej nervovej sústave. Výsledky, ku ktorým dospel, predstavujú novú epochu vo vývoji poznania nervovej sústavy a jej centrálnej časti, mozgu, a majú zároveň veľký význam pre medicínu (lekárstvo) i z hľadiska praktickej terapie nervovej sústavy človeka.
Život a dielo
Walter Rudolf Hess sa narodil ako syn učiteľa fyziky. Nakoľko Hessa už od detstva fascinovala a priťahovala príroda, jeho otec tento fakt využil a práve on ho naučil základom fyziky. Rovnaký záujem prejavoval aj na základnej škole, kde ho bavil okrem iného aj prírodopis.
Študoval na vysokoškolskom štúdiu medicíny a po jej ukončení začal pracovať ako lekár na chirurgii a ušnej klinike, kde pracoval celkom rok. Ale veda Hessa priťahovala natoľko, že nechal prácu vo svojej dobre prosperujúcej ordinácii a prijal miesto na univerzite v Bonne, kde pracoval ako asistent na katedre fyziológie. Jeho kariéra sa vyvíjala tak sľubne, že bol už v roku 1917 menovaným za riaditeľa fyziologického ústavu na univerzite v Zürichu, kde sa stal aj profesorom fyziológie. Z poverenia švajčiarskej prírodovedeckej spoločnosti prevzal starostlivosť nad vybudovaním medzinárodnej výskumnej stanice v alpskom horskom sedle Jungfrau.
Dlhé roky študoval centrum dýchania, reguláciu krvného tlaku, sekrečnú a motorickú aktivitu zažívacích orgánov. Jeho vedecká práca je nesmierne rozsiahla, pokrýva takmer celú oblasť fyziológie človeka. Obsahuje prínosy k fyziológii dýchania, krvného obehu i nervových reguláciách, vegetatívneho systému nervového, t. j. inervácia útrob, srdca a ciev, ale tiež nervového riadenia všetkých povedomých funkcií, hlavne funkcií mozgového kmeňa nervovej štruktúry spájajúcej predný mozog s miechou. Nesmierne dôležité sú však jeho vedecké práce v oblasti mozgu – predovšetkým spánku.
Walter Rudolf Hess zistil, že centrum spánku je v medzimozgu, čo je časť mozgu pod predným (tzv. „veľkým“) mozgom, blízko spodiny lebečnej. Ako prvý objavil spánkové centrá, keď dokázal podráždením určitých miest v medzimozgu pri zvieratách spánok. Neskôr objavy mozgových štruktúr ovplyvňujúcich spánok pribúdali, ale Hessovi prináleží prvenstvo. Za tento svoj jedinečný a nielen vo fyziológii, ale aj v medicíne nesmierne dôležitý objav získal slávu, niekoľko pôct, ale hlavne v roku 1949 Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu. Hessa priťahovala veda až do jeho smrti a aj vo vysokom veku trávil mnoho času vo svojom laboratóriu a vykonával pokusy. O niečo neskôr, keď si užíval starobu uprostred početnej rodiny na brehoch švajčiarskeho jazera, bol už zo spánku vytvorený samostatný vedecký obor. Vie sa napríklad, že sú dva typy spánku, tzv. rytmický, t. j. hlboký, a tzv. paradoxný s pohybmi viečok, pri ktorom sa nám snívajú sny.
Walter Rudolf Hess mal okolo seba mnoho žiakov, ktorým taktiež vďačíme za niekoľko nových poznatkov o spánku, ktoré získali na základe Hessových výskumov.