Alexander Fleming
Sir Alexander Fleming (* 6. august 1881, Darvel, East Ayrshire, Škótsko – † 11. marec 1955, Londýn, Spojené kráľovstvo) bol škótsky lekár, mikrobiológ a farmakológ. Fleming publikoval množstvo článkov z bakteriológie, imunológie a chemoterapie. Jeho najznámejším úspechom bolo objavenie enzýmu lyzozým v roku 1922 a izolovanie antibiotickej substancie penicilín z plesne Penicillium notatum v roku 1928, za ktoré získal v roku 1945 Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu spolu s Howardom Floreyom a Ernstom B. Chainom.
Alexander Fleming | |||
škótsky biológ a farmakológ | |||
Narodenie | 6. august 1881 Darvel, East Ayrshire, Škótsko | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 11. marec 1955 (73 rokov) Londýn, Spojené kráľovstvo | ||
Podpis | |||
Odkazy | |||
Commons | |||
Životopis
Alexander Fleming sa narodil v škótskom grófstve Ayrshire v mestečku Darvel. Spolu so svojimi 7 súrodencami vyrástol na farme uprostred vidieckej krajinky. Ako štrnásťročnému mu zomrel otec a preto sa presťahoval do Londýna spolu so svojím bratom Tomom, ktorý sa tu zamestnal ako lekár. Alex najskôr chodil na polytechniku, neskôr robil v zasielateľstve. Po návrate z Búrskej vojny absolvoval aj lekársku školu St. Mary neďaleko londýnskej univerzity. V škole zostal až do roku 1914; robil výskum (v tíme Almrotha Wrighta) a prednášal. Slúžil aj ako lekár v 1. svetovej vojne. Po vojne sa vrátil opäť na St. Mary.
V roku 1921 objavil látku ničiacu baktérie, ktorej dal názov lyzozým. V roku 1928 ho zvolili za profesora. V septembri toho istého roku, pred odchodom na dovolenku, nechal náhodne ležať na stole misku s bakteriálnou kultúrou. Po návrate si všimol, že v miske vyrástla pleseň, okolo ktorej sa vytvoril kruh bez baktérií. Zopakoval to aj s mnohonásobným zriedením a získal podobné výsledky. Toto nedopatrenie ho inšpirovalo k ďalším experimentom s plesňami. Pôvodnú pleseň identifikoval ako Penicillium notatum. Svoj objav neskôr okomentoval slovami: Človek niekedy nájde to, čo nehľadá. Protibakteriálnu látku nazval penicilín. Po overení uverejnil 13. februára 1929 článok o svojom objave v British Journal of Experimental Pathology.
V roku 1938 profesor na Oxfordskej univerzite Howard Florey narazil na Flemingov článok. S kolegom Ernestom Chainom začali s touto penicilínovou plesňou experimentovať. Až v roku 1941 vyvinuli dostatočne čistú látku a vo veľkom ju začali vyrábať v USA od roku 1943 počas vojny.
Alexander Fleming sa oženil 2-krát. Prvá svadba bola v roku 1915, kedy si zobral za manželku Írku Sarah McElroyovú. Po jej smrti sa oženil s kolegyňou zo St. Mary. Bolo to v roku 1953. Avšak o necelé 3 roky zomrel, presne 11. marca 1955 na zlyhanie srdca. Pochovaný je v londýnskej Katedrále svätého Pavla.