Angiografia

Termín angiografia bol pôvodne vyhradený pre vyšetrenia, aké po prvý raz vykonal v roku 1927 portugalský lekár Egas Moniz a jeho metodiku vylepšil do súčasne najvyužívanejšej podoby švédsky lekár Sven Ivar Seldinger v roku 1953. Kontrastná látka sa podáva do určitého úseku tepny buď priamo cez injekčnú ihlu, alebo cez katéter, zavedený najčastejšie cez femorálnu (stehennú) tepnu a zasunutý pod kontrolou rentgenového zobrazenia (skiaskopia) na potrebné miesto (katetrizácia). Po nastrieknutí kontrastnej látky sa zhotovia série rentgenových snímok, na ktorých je zobrazený priebeh a vzhľad vnútorného povrchu tepien vrátane ich prípadných zúžení alebo uzáverov, ako aj časový priebeh plnenia.

Angiografické pracovisko

Angiografické zobrazenie vetvenia aorty na ilické tepny, vľavo je rozpoznateľný katéter, ktorým sa vstrekuje kontrastná látka

Klasická angiografia je základom pre výkony na cievach v rámci intervenčnej rádiológie. Katétrom, použitým na podanie kontrastnej látky sa aplikujú liečivá (napríklad fibrinolytiká), po použitom vodiči sa zavádzajú balónkové dilatátory a stenty. Najčastejšie sa vykonáva, často v spojení s intervenciou, koronárna angiografia, angiografia tepien dolných končatín, mozgová angiografia.

Je založená na digitálnom odčítaní informácie zo snímky, zhotovenej pred podaním kontrastnej látky od obrazu po podaní kontrastnej látky (subtrakcii). V niektorých prípadoch je možné pacienta vyšetriť po podaní kontrastnej látky do žily, čo je jednoduchšie, ako podanie do tepny. V súčasnosti je stále viac nahradzovaná CT angiografiou.

Toto vyšetrenie je založené na zobrazení ciev, naplnených kontrastnou látkou, počítačovou tomografiou (CT). Vyšetrenie sa považuje za neinvazívne, kontrastná látka sa spravidla jednoducho podáva do periférnej žily pomocou dávkovača, ktorý ju aplikuje tak, aby bola prúdom krvi zanesená do vyšetrovaného úseku ciev vo chvíli snímkovania. S vývojom stále dokonalejších počítačových tomografov je možné zobrazovať stále jemnejšie cievy, takže CT angiografia postupne nahradzuje konvenčnú angiografiu a DSA. Výnimkou sú vyšetrenia, spojené s intervenciou (výkonmi, viazanými na katetrizáciu cievy). Najčastejšie sa vykonáva vyšetrenie pľúcnych tepien (CT pulmoangiografia - CTPA), aorty, srdcových tepien (koronárna CT angiografia - CTCA), obličkových a veľkých mozgových tepien. Z vyšetrení žilového systému sa vykonáva napríklad vyšetrenie portálnej žily - CT kavografia.

Zobrazenie ciev vyšetrením nukleárnou magnetickou rezonanciou sa môže vykonať aj bez aplikácie kontrastnej látky, alebo po aplikácii kontrtastnej látky. Hodí sa aj na zobrazenie anomálii stien tepien, a to aj postihnutých aterosklerózou s kalcifikáciami (zvápenatením), ktoré zhoršuje rentgenové aj CT zobrazenie. Poskytuje aj možnosť 3D spracovania obrazu. Výhodou je menšie riziko alergie na kontrastnú látku a neprítomnosť záťaže ionizujúcim žiarením, nevýhodou všeobecné obmedzenia vyšetrenia nukleárnou magnetickou rezonanciou.

Pre angiografie s zobrazením pomocou rentgenového žiarenia sa používajú kontrastné látky na báze jódu s vyšším potenciálom k alergickým reakciám, vylučované obličkami, ktoré môžu poškodiť.

Pre MR angiografiu sa používajú kontrastné látky na báze gadolínia, ktoré sú menej rizikové.

Vydutina (aneuryzma) brušnej aorty - vyznačená šípkami, zobrazená CT angiografiou

Konvenčná angiografia je základom pre výkony cievnej intervenčnej rádiológie, ktorými sa riešia uzávery a zúženia ciev, ich aneuryzmy (vydutiny) a iné malformácie, prípadne nádory. Zakladá sa na nej aj intervenčná kardiológia - podľa rentgenového zobrazenia je možné vykonávať niektoré operácie chlopní a srdcových chýb.