Christiaan Eijkman

Lekárstvo Eijkmana fascinovalo už od detstva a už v týchto rokoch bol rozhodnutý stať sa lekárom. Svoje predsavzatie zobral vážne a medicínu študoval na univerzite v Amsterdame. V rokoch 1889 – 1896 bol riaditeľom patologického laboratória v Batávii, dnešnej Djakarte. Od roku 1898 bol tridsať rokov profesorom hygieny a súdneho lekárstva na univerzite v Utrechte.

Koncom 19. storočia sa na Blízkom východe rozšírila veľmi zákerná choroba zvaná beri-beri. Holandská vláda vymenovala osobitnú komisiu, ktorá mala za úlohu vyriešiť tento problém. V tejto komisii bol aj Christiaan Eijkman, ktorý bol v Batávii lekárom vo štátnej väznici. Jedného dňa, keď pozoroval sliepky, napadlo ho, či nie je nejaká súvislosť medzi kurou domácou a chorými, ktorí boli postihnutí chorobou beri-beri. Po dlhšom bádaní zistil, že medzi nimi úzka súvislosť je - spoločná strava. Sliepky boli kŕmené zvyškami väzenskej stravy. Okamžite sa informoval, aká je situácia v iných väzniciach a zistil, že niekde je chorých podstatne menej a niekde viac. Zistil totiž, že tam, kde sa varila výhradne lúpaná ryža, bolo chorých viac, a tam, kde šetrili a dávali väzňom nelúpanú ryžu, bola beri-beri skôr vzácnosťou.

Svoje výsledky uverejnil v roku 1897 v lekárskom časopise, ale aj napriek tomu, že tieto pozorovania prakticky znamenali vyriešenie problému choroby beri-beri, jeho správa nevyvolala veľkú pozornosť. Eijkman sa však nevzdával a pokračoval opäť vo svojich pokusoch na sliepkach. Sliepky rozdelil na dve skupiny: jednu kŕmil nelúpanou ryžou, druhú ryžou lúpanou a čoskoro zistil podľa svojho očakávania, že skupina kŕmená lúpanou ryžou prevažne ochorela a druhá skupina, kŕmená nelúpanou ryžou zostala zväčša zdravá. V tejto chvíli sa Eijkmanovi potvrdilo, že v šupke, ktorú obchodníci z ryže odstraňovali, aby mala väčší vzhľad aj väčšiu cenu, musia byť látky, ktorých nedostatok u výhradne ryžovej stravy spôsobuje aj ochorenie beri-beri. To znamená, že nielen že zistil hlavnú príčinu choroby beri-beri, ale tiež, že ako prvý fakticky objavil vitamíny.

Christiaan Eijkman však nedokázal aj napriek svojmu výskumu označiť látku, ktorá spôsobuje chorobu beri-beri. To sa podarilo vedcom až po jeho smrti, kedy poľský bádateľ Kazimierz Funk zopakoval Eijkmanove pokusy tentoraz na holuboch a dospel k záveru, že v šupke nelúpanej ryže sú naozaj látky, ktorých existenciu Eijkman predpovedal. Nazval ich vitamíny podľa latinského slova vita - život. V rovnakej dobe ako Funk, látky v šupkách ryže preskúmal aj Frederick Gowland Hopkins a položil základy vedy o vitamínoch.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Christiaan Eijkman

• Profil na Nobelprize.org
• Životopis na Nobelprize.org

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Christiaan Eijkman na českej Wikipédii.