Carl Ferdinand Cori
Carl Ferdinand Cori (* 5. december 1896, Praha – † 20. október 1984, Cambridge) bol americko-česko-rakúsky biochemik. V roku 1947 obdržal Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu. Spolu s ním cenu dostali jeho manželka Gerty Coriová a fyziológ Bernardo Houssay.
| Carl Ferdinand Cori | |||
| americko-česko-rakúsky biochemik | |||
 | |||
| Narodenie | 5. december 1896 Praha, Rakúsko-Uhorsko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 20. október 1984 (87 rokov) Cambridge, Massachusetts, USA | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Mladosť a štúdium
_and_Carl_Ferdinand_Cori_(1896-1984).jpg.webp)
Carl Ferdinand Cori sa narodil v Prahe, na Novom Meste, v Salmovskej ulici čp. 6/1693, v rodine lekára, zoológa a univerzitného pedagóga Carla Isidora Coriho a akademičky Marie[pozn 1] rod. Lippichovej). Od roku 1898 do 1914 žil s rodičmi v Terste (tu sa otec stal riaditeľom zoologickej a výskumnej stanice), absolvoval tamojšie gymnázium a v roku 1914 bol prijatý na štúdium na Lekárskej fakulte nemeckej Karlo-Ferdinandovej univerzity v Prahe. Počas štúdia bol v roku 1917 povolaný do rakúskej armády a slúžil na talianskom fronte prvej svetovej vojny v lyžiarskych oddieloch a v zdravotníckom zbore. Po skončení vojny v roku 1918 pokračoval v Prahe v štúdiu.
Na fakulte sa zoznámil so študentkou Gerty Theresou Radnitzovou a ich spoločné záujmy už tu viedli k spoločnej výskumnej práci a publikovaniu. Štúdium obaja ukončili promóciou v odbore medicíny s titulom MUDr. (Doctor medicinae univerza) a ešte v tom istom roku 1920 odišli do Viedne, jednak kvôli problémom s rodičmi, ktorí mali námietky proti ich vzťahu (Gerty bola Židovka, Carl Nemec), tiež aj preto, že vtedajšia pražská spoločnosť ešte nevedela prijímať a uznávať ženu ako vedkyňu. Vo Viedni, naďalej proti vôli svojich rodičov, v auguste 1920 uzavreli sobáš a plánovali zostať v metropole Rakúska a pracovať tam natrvalo.
Prax a výskum
Carl Cori začal vo Viedni ako asistent 1. lekárskej kliniky a ústavu farmakológie viedenskej univerzity (1920 – 1921), potom bol asistentom v ústave farmakológie univerzity v Grazi (1921). Bol tu tiež vyzvaný k spolupráci s vedcom Ottom Loewim (1873 – 1961); študovali vplyv nervu vagus na srdcovú činnosť; za túto prácu dostal Loewi Nobelovu cenu za fyziológiu a lekárstvo pre rok 1936. Manželka Gerty vtedy pracovala ako lekárka vo viedenskej detskej nemocnici (1920 – 1922).
Carlovi Corimu bolo potom ponúknuté miesto v Štátnom ústave pre výskum zhubných ochorení v Buffale v USA. Vzhľadom k veľmi zlým existenčným a pracovným podmienkam v povojnovom Rakúsku sa manželia rozhodli odísť do USA.
V USA
Carl Cori odišiel do Ameriky v roku 1922 a v Štátnom ústave v Buffale (The State Institute for the Study of Malignant Diseases) nastúpil na miesto biochemika (1922 – 1931). Za pol roka prišla a nastúpila aj Gerty Coriová. Počas spoločnej práce sa oi. zamerali na metabolizmus sacharidov v živočíšnom organizme a fyziologické premeny sacharidov. V roku 1929 objavili priebeh katalytickej konverzie glykogénu, ktorý bol pomenovaný po nich (Coriho cyklus). Venovali sa regulačnej úlohe hormónov inzulínu a adrenalínu. Preukázali glykolysu v nádorových bunkách. V odbornom lekárskom názvosloví sa všeobecne používajú pojmy Cori ester – glukoso-1-fosfát; pojmom Cori disease sa označujú jednotlivé poruchy v metabolizme glykogénu.
V roku 1931 Carl prijal zamestnanie na Lekárskej fakulte Washingotonovej univerzity v Saint Louis (štát Missouri) a stal sa profesorom farmakológie, v roku 1942 potom profesorom biochémie. Roku 1946 získal Carl Cori Cenu Alberta Laskera za základný lekársky výskum. O rok neskôr Carl a Gerty obdržali spolu s argentínskym fyziológom Houssayom Nobelovu cenu za medicínu za objav funkcie hormónov predného laloku hypofýzy pri metabolizme cukrov. Na Washingotonovej univerzite pôsobil do roku 1966, kedy odišiel (z funkcie vedúceho oddelenia biochémie) do dôchodku a presťahoval sa do Cambridge v štáte Massachusetts. Tu v laboratóriách Massachusetts General Hospital ešte vykonával výskumy v oblasti genetiky.
V rokoch 1966 – 1984 bol aktívny ako hosťujúci profesor biochémie miestnej Harvardovej univerzity a vedúci biochemického laboratória Massachusettskej všeobecnej nemocnice.
V rámci osláv 650. výročia založenia Karlovej univerzity sa konal v roku 1997 seminár Manželia Coria – jediní nositelia Nobelovej ceny za medicínu z Prahy. Usporiadala ho 3. lekárska fakulta UK. Pripomínal 40. výročie úmrtia Gerty Coriovej a 50. výročie udelenia Nobelovej ceny. Seminára sa zúčastnili biochemici z Česka a Slovenska, historici, literárni vedci a publicisti, zástupcovia veľvyslanectva USA, Talianska a Rakúskeho kultúrneho inštitútu. Hosťom bol aj syn manželov Coriových Carl Thomas, ktorý vystúpil s osobnými spomienkami na rodičov. Kabinet dejín medicíny 3.LF UK v Prahe usporiadal 7. – 9. novembra 2007 druhý seminár o Coriových s prednáškami životopisnými a rodopisnými a tiež o ich diele. V Prahe bola 26. októbra 2000 na rodnom dome v Salmovskej ulici č.6/1693 (v blízkosti Karlovho námestia) odhalená pamätná doska obom vedcom.
Poznámky
- Otec Marie Lippichovej, Carl (Franz Ferdinand) Lippe (1838-1913) bol profesorom matematickej (teoretickej) fyziky na Nemeckej univerzite v Prahe. Toto miesto po ňom prevzal Albert Einstein, od apríla 1911 do leta 1912, a Lippe bol menovaný prednostom Ústavu teoretickej fyziky Karlo-Ferdinandovej univerzity.
Literatúra
- TOMEŠ, Josef, a kol. Český biografický slovník XX. století : I. díl : A–J. Praha ; Litomyšl : Paseka ; Petr Meissner, 1999. 634 s. ISBN 80-7185-245-7. S. 175.
- VOŠAHLÍKOVÁ, Pavla, a kol. Biografický slovník českých zemí : 9. sešit : C. Praha : Libri, 2008. 369–502 s. ISBN 978-80-7277-366-4. S. 454–456.
Externé odkazy
- Portrét na stránkach Nobelovej ceny (po anglicky)
- Portrét na stránkach Českého rozhlasu
- Heslo v encyklopédii Britannica (po anglicky)