Jedľa biela

Jedľa biela (Abies alba Mill.; staršie Abies pectinata Lam. et DC alebo Pinus picea L.) alebo jedľa bielokôra je strom z čeľade borovicovité (Pinaceae).

jedľa biela
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Abies alba
Philip Miller, 1768
Synonymá
Abies excelsa Link.,
Abies pectinata (Lam.) DC. in Lam. et DC,
Abies picea (L.) Pers.,
Abies vulgaris Poiret,
Pinus abies Du Roi,
Pinus pectinata Lam.,
Pinus picea L.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál
Jedľa biela - celkový pohľad

V strednej Európe rastie v horských a podhorských lesoch, spoločne s bukom vytvára dnes už vzácne bukojedľové lesy. Svoje optimum má v 5. lesnom vegetačnom stupni (LVS) na bohatých stanovištiach živného radu.

Má rovný kmeň, ihličie nepichá, šišky rastú dohora. Prospieva jej dážď, hmla a chlad. Môže dorásť až do 50 m.

Výzor

Veľmi vysoký strom s valcovitým rovným kmeňom s priemerom až 2 m. Koruna v mladosti kužeľovitá, neskôr valcovitá, na vrchole sploštená (tzv. bocianie hniezdo). Kôra hladká, väčšinou svetlo sivá, v starobe tmavšia, rozpukaná borka. Letorasty sivé, jemne plstnaté. Púčiky špicato vajcovité, hnedé, bez miazgy. Ihličie 2–3 cm dlhé, ploché, na vrchnej strane lesklo tmavo zelené, na spodnej strane s dvomi svetlými prúžkami (prieduchy). Šišky vzpriamené, 10–20 cm dlhé, 3–5 cm široké, valcovité, hore zaoblené. Dozrievajú počas augusta a rozpadávajú sa na stromoch. Šupiny opadávajú a na stromoch zostávajú iba vretená. Trojhranné semená (8 – 11 mm dlhé, 3 – 5 mm široké) majú neopadavé krídlo.

Rozšírenie

Vyskytuje sa v európskych pahorkatinách a horských polohách s optimom v strednom Francúzsku a západnom Nemecku a ďalej v juhoeurópskych pohoriach (Balkán, Apeniny). Na východe zasahuje až do SZ časti Malej Ázie, na juhu do Grécka a Sicílie. Menšie izolované areály sa nachádzajú na Korzike, v Pyrenejách (Cevennes).

Ekológia

Hranice jej rozšírenia je limitovaná jej nárokmi na vlhkosť a citlivosť voči neskorým mrazom. Je aj veľmi citlivá na znečistené ovzdušie (predovšetkým oxidmi síry). V južnej časti areálu je vyslovene horským stromom (vystupuje takmer do 2 000 m n. m.), smerom na sever zostupuje aj do nižších polôh (300 m n. m.). Vyžaduje vlhkú hlbšiu pôdu, a ako klasický klimaxový druh znáša dobre zatienenie.

Využitie

Predovšetkým drevo, ktoré sa používalo na vodných stavbách, ďalej ako stavebné drevo, na výrobu škridiel, sudov a pod.

Iné projekty

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.