Žlutice

Žlutice sa rozkladajú v svahu nad údolím rieky Střela v romantickej krajine pod Vladařom.

Žlutice boli založené zrejme počas slovanskej kolonizácie ako obchodná stanica na ceste z Prahy do Chebu.

Prvá písomná zmienka o Žluticiach pochádza z roku 1186, kedy mali byť majetkom kladrubského kláštora. V prvej polovici 13. storočia získal Žlutice Boreš z Oseka-Rýzmburka, Rýzmburkovcom potom patrili do roku 1415. Od tohto rodu pochádza znamenie hrablí v mestskom znaku. Dátum povýšenia Žlutic na mesto nie je známe.

V období Karola IV. už mali Žlutice organizovanú mestskú správu, ktorá vydávala listiny a knihy.

Žlutice a okolie boli opakovane svedkami niekoľkých šarvátok. Najvýznamnejšie ale bolo stretnutie husitov vedených Jánom Žižkom z Trocnova so svojimi protivníkmi na vrchu Vladař v roku 1421.

V roku 1415 predal Jan Boreš z Rýzmburka svoju polovicu Žlutic Jindřichovi z Elstrberka na Plané, ktorý onedlho potom získal aj tú druhú.

V roku 1426 sa Žlutic zmocnil vojvodca Jakoubek z Vřesovic. Žlutice sa stali stredom a tiež jeho sídlom odkiaľ vládol nad takmer celým Loketských krajom. K obrane mesta postavil Jakoubek dva hrady – Nevděk a Mazanec.

Najväčšieho rozmachu dosiahli Žlutice v období renesancie. V roku 1515 dosiahli Vřesovicovci prepustenie žlutického panstva do slobodného dedičského držania. V roku 1537 predali Žlutice pánom z Plavna. V tom čase vzniká jedno z najkrásnejších diel iluminátorského umenia 16. storočia Žlutický kancionál, ktorý je uložený v Pamätníku národného písomníctva v Prahe. Do roku 1977 bol umiestnený v mestskom múzeu kde je dnes uložená jeho faksimile.

Obdobie rozkvetu doznievalo za vlády Lobkovicov z Hasištejna a Kokořovcov z Kokořova, ktorí mestský hrad v druhej polovici 17. storočia prestavali na barokový zámok s rozsiahlou záhradou.

V roku 1700 sa tu narodil jezuitský mních a kazateľ František Perger – na území dnešného Slovenska v rokoch 1744 – 51 viedol výstavbu významnej Kalvárie v Banskej Štiavnici a v r. 1752 horného kostola Kalvárie v Prešove, kde aj dožil.

Po tridsaťročnej vojne dochádza k postupnej germanizácii. Význam mesta poklesol po prenesení vrchnostenskej rezidencie v roku 1732 do Štědrej a obdobie rozkvetu definitívne ukončil veľký požiar zámku, ktorý už nebol obnovený zachovala sa len Zámocká brána.

Význam Žlutic stúpol potom, čo sa stali sídlom súdneho a politického okresu (1850 – 1948). Obyvateľstvo mesta sa v tom čase živilo predovšetkým poľnohospodárstvom, ďalšie podniky vznikli až po vybudovaní železnice Blatno u/J – Žlutice/Bochov – Bečov n/T. (1897).

V rokoch 1938 – 1945 v dôsledku mníchovskej dohody pripadlo pohraničie aj zo Žluticami Nemecku. Vo februári 1945 sa mesto stalo terčom náletu britského letectva, ktorý však nespôsobil väčšie škody.

Rozvoj mesta stagnoval až do 60. rokov. V roku 1968 bola ukončená výstavba vodnej nádrže. Panelové sídliská sa stavali v 70. a 80. rokoch.

Centrum mesta je mestskou pamiatkovou zónou.

Radnica Žlutice

Radnica Než bola postavená radnica ľudia sa schádzali v súkromných domoch. Po zriadení radnice zakúpilo mesto tzv. Velký dům, dnešné múzeum. V roku 1779 pri veľkom požiari radnica vyhorela a v roku 1781 bola znovu postavená. V roku 1870 boli na radnici nainštalované hodiny. V roku 1905 bola budova opravená. V roku 1923 bol odkrytý znak Kokořovcov a Švamberkov. Radnica je postavená v renesančnom slohu.

Zámocká brána Vznikla pri prestavbe zámku v roku 1680, je trojdielna a ako je vyššie uvedené nachádza sa v severozápadnej časti Velkého námestia.

Kokořovský dvor Obrovská stavebná hmota má základy asi už v dobe Rýzmburkov. V roku 1680 bol dvor s panstvom majetkom Ferdinanda Hroznaty z Kokořova. V tom istom roku začal s prestavbou dvora do dnešného stavu.

Múzeum Nachádza sa na Velkém námestí v kedysi panskom dome Zumrov z Herstošic zvanom Velký dům. Najstaršiu históriu dokumentujú archeologické nálezy a vzácne listiny, medzi nimi tiež Žlutický kancionál. Mladšiu históriu dokumentujú plastiky a obrazy Kokořovcov. Nachádza sa tu aj Mestská väznica. Múzeum je venované prevažne husitstvu.

Kostol svätého Petra a Pavla Najstaršia architektonická pamiatka sa začala budovať v polovici 14. storočia. Je zaklenutá gotickými klenbami. V južnej lodi sú zvyšky nástenných malieb z roku 1435.[2] V kostole sa tiež nachádza organ z rokov 1774 – 1775, ktorý je dnes národnou kultúrnou pamiatkou.

Podzemie Sklepy a chodby pod Žluticami sa stavali od stredoveku až do 19. storočia a väčšinou sú dvojpodlažné. Sklepenie slúžilo pre uchovávanie potravín a surovín. V dnešnej dobe je časť podzemia sprístupnená, je tu umiestené malé divadlo a lapidárium.

Divadielko v Žlutickom podzemí

Žlutice patria do mikroregiónu Vladař a v súčasnosti tu žije skoro 3 tisíc obyvateľov.

Okrem materskej a základnej školy tu sídli tiež zvláštna škola, stredná lesnická škola a základná umelecká škola.

Každoročne sa tu koná Žlutická pouť a Žlutické divadelní léto.

Hlavným centrom Žlutic je štvorcové Velké námestie na ktorom sa nachádza radnica a múzeum. Uprostred námestia sa nachádza fontána a vedľa nej Stĺp Najsvätejšej Trojice z rokov 1701 – 1704 v severozápadnej časti námestia sa nachádza Zámocká brána do zrušeného zámku. Blízko mesta sa nachádza aj zmierovací kríž.

Z námestia vybiehajú rovnomerne ulice, jedna z nich, ulica Dukelských Hrdinů, vedie až ku kostolu Svätého Petra a Pavla.

Autobus

Do mesta vedú autobusové linky z Karlových Varov, Toužimi, Plzne, Chyše a Mariánských Lázní.

Železnica

Cez Žlutice vedú 2 železničné trate:

• Trať 161 Bečov nad Teplou – Blatno u Jesenice – Rakovník, osobná a nákladná doprava
• Trať 163 Protivec – Bochov, nákladná doprava

V Žluticiach sa nachádza železničná stanica a zastávky:

• Žlutice  – železničná stanica, asi 1 km od centra
• Záhořice – železničná zastávka, asi 1 km od centra Záhořic a asi 4 km od centra Žlutic
• Protivec – železničná zastávka (odbočka na trať č. 163), asi 1 km od centra Protivca a asi 6 km od centra Žlutic

Cestné spojenie

Žluticami prechádza niekoľko ciest druhej triedy:

• cesta II/193 – Žlutice-Stříbro-Horšovský Týn-Domažlice
• cesta II/205 – Vahaneč-Žlutice-Manětín-Město Touškov
• cesta II/226 – Záhořice-Chyše-Lubenec-Vroutek-Podbořany-Pšov u Podbořan

Knínice, Mlyňany (zaniknutá), Protivec, Ratiboř, Skoky, Verušice, Veselov, Vladořice, Záhořice, Žlutice

• 
  Stĺp Najsvätejšej Trojice v Žluticiach
• 
  Múzeum Žlutice
• 
  Kostol svätého Petra a Pavla v Žluticiach
• 
  Zámocká brána do zrušeného zámku v Žluticiach

1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
2. Toulavá kamera 1, str. 41, ISBN 80-7316-228-8

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žlutice na českej Wikipédii.

• Zoznam miest v Česku
• Zoznam obcí v Česku

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žlutice

• Oficiálne stránky