Endre Szőnyi

Narodil sa ako prvý z dvoch synov z Moravy pochádzajúceho Jozefa Zapletala a Emílie, rod. Reichovej. V rokoch 1891–1901 absolvoval základné a stredoškolské vzdelanie. Otca – štátneho finančného úradníka často prekladali, preto ľudovú školu vychodil v maďarskom Monore, meštiansku v Budapešti a na obchodnej akadémii študoval v Bratislave.

Neskôr sa ho ujali strýko s tetou, bezdetní a hlavne solventní manželia žijúci vo Švajčiarsku. Preto v rokoch 1905–1905 študoval vysnívanú architektúru vo Winterhure a po získaní diplomu istý čas pracoval v zürišských projekčných kanceláriách. Strýko, sám staviteľ, ktorý mal projektnú kanceláriu v Brne, rozpoznal jeho schopnosti a umožnil mu vzdelávať sa aj v Paríži, kde v rokoch 1910–1914 absolvoval študijný a pracovný pobyt. Študoval dejiny umenia.

V roku 1914 odišiel ilegálne z Paríža s dokumentmi svojho priateľa maliara W. Gimmyho, pretože mu ako rakúsko–uhorskému štátnemu príslušníkovi hrozilo internovanie. Cez prvú svetovú vojnu bojoval v Taliansku, kde bol zranený a na tieto následky trpel až do smrti. Po vojne mu udelili aj Rytierský kríž.

Návrh záhradného mesta na klimaticky optimálnom južnom svahu s 560 domami v bratislavskej Karlovej Vsi (1919–1920). Nový obsah tejto sídliskovej myšlienky sa odrážal v návrhu, ktorého iniciátorom bol dr. Ľudovít Kováts, lekár a člen bratislavskaj mestskej rady. Vypracovaním plánov poverili Claudia Madlmayera z Prahy, ktorý vytvoril kolektív, kde pozval bratislavských architektov A. Szőnyiho a B. Weinwurma. Návrh záhradného mesta v Bratislave sa len z časti podobal myšlienkam E. Howarda. ( „Tomorrow“ (Zajtrajšok, 1898) a Garden – „Cities of tomorrow“ (Záhradné mestá zajtrajška, 1902). Komplexnosť základnej myšlienky obsahovala určité zárodky možnosti odstránenia katastrofálnych nedostatkov a následkov živelného narastania miest v kapitalizme. ) Tento návrh sa nerealizoval rovnako ako neskôr s Wimmerom vypracovaný návrh záhradného mesta Floreát v Piešťanoch (1933–1937) s viacerými typmi rodinných domov.

• 1920 - obytný dom mestských zamestnancov na ulici Červenej armády v Bratislave
• 1921 - návrh vlastného domu na Kapitulskej ulici v Bratislave v prostredí historického jadra mesta
• 1922 - trojposchodový obytný dom pre justičných zamestnancov na rohu Palisád a Koreničovej 1942 - obytný dom na rohu ulici Fraňa Kráľa a Floglovej so zvláštnym členením štítu
• 1923 - veľký rodinný dom na ulici Boženy Nemcovej v Bratislave
• 1924 - kino Atlon, prvé moderné kino v meste, (na námestí SNP) v Bratislave projektovaný spolu s Wimmerom.
• 1926 - v rámci prestavby kaviarne Berlin v Bratislave návrh interiéru cukrárne v bauhausovskom duchu .
• 1927 - s A. Rigelem spolupracoval na pomníku padlých v prvej svetovej vojne na Murmanskej výšine.
• 1927 - vila Anna v Piešťanoch.
• 1928 - realizovaná vila Riviéra na nábreží I. Kraska v Piešťanoch.
• 1928 - penzión Koss a hotel Cyril v Piešťanoch projektovaný s Wimmerom .
• 1928 - projekt tzv. Centrál pasáže v Bratislave. Spája dnešnú Laurinskú ulicu s priestorom pred Starou mestskou tržnicou na Námestí SNP.
• 1934 - projekt termálneho kúpaliska Eva v Piešťanoch, spolupráca s Wimmerom a Kolátorom.
• 1937 - termálne kúpalisko v Bojniciach, spolupráca s Wimmerom .
• 1938 - fara pri Kostole sv. Jána z Mathy a obchodný dom Palehner v Bratislave, spolupráca s Wimmerom.
• 1938–1953 - projektant Mlynov a pekární v Piešťanoch, ďalších 5 rokov tu pracoval ako investičný referent.
• 1958–1961 - projektant Združení mlynov a pekární v Bratislave.