Zbojné

Severne od obce Zbojné je v doline Výravy priehradne jazero, ktoré bolo povodne po 2. svetovej vojne postavene ako vodná elektráreň. Po letných burkách v 60. – tých rokoch došlo k pretrhnutiu hrádze, poškodeniu elektrárne a zaplaveniu obce.

V roku 1968 došlo k odstráneniu elektrárne , opravy hrádze , ubytovne a reštaurácie...

V modrom poli štítu na zelenej pažiti dve strieborné (biele) postavy trubačov so zlatou (žltou) trúbou, ktorú ľavý drží vodorovne a pravý obrátenú dole. Trubači majú zlaté (žlté) čiapky, opasky a topánky.

Podkladom pre tento návrh boli obecné pečate, pochádzajúce z druhej polovice 18. storočia. Odtlačky nedatovaného typária oboch obcí sú uložené v Uhorskom krajinskom archíve v Budapešti. Na pečati s kruhopisom je vyobrazený na pôde stojaci trubač s trúbou, držanou vodorovne. Na pečati je vyobrazený na pôde stojaci trubač s dole obrátenou trúbou. Vzhľadom na autentickosť a vek znamenia oboch obcí, bolo odporúčané, aby sa ich kombinácia stala základom, východiskom pri tvorbe obecného erbu.

Vyfarbenie návrhu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému pravidlu heraldiky pre používanie farieb a kovov. Neskorogotický štít bol zvolený pre jeho jednoduchosť a veľkú rozšírenosť v mestskej a obecnej heraldike.

Návrh je iba ideovým námetom, vytvoreným na základe rozboru najstaršieho známeho heraldického prameňa (popísaných pečatí), teda jedným z podkladov pre vyhotovenie erbu.

Predkladaný návrh sa stal platným erbom obce Zbojné po jeho odsúhlasení obecným zastupiteľstvom.

Predpokladá sa, že obec Nižné Zbojné založil šoltýs s valašskými usadlíkmi okolo roku 1100. V časti obce Husjaše (slovenský Husacie) sa nachádza hraničný kameň Kyjevskej Rusi. Základom obce Nižné Zbojné bol kopec Hrun (slovenský Grúň) s kruhovým valom usadlosti a cestou okolo šoltýskej usadlosti so studňou v strede. Usadlosť slúžila ako pevnosť s tromi vstupnými cestami a predtým asi ako hradisko. Táto časť obce bola opustená až v 80. rokoch 20. storočia. O obci je prvý písomný doklad z roku 1479.

Nižné Zbojné patrilo šľachticom Drugetovcom ako majetková súčasť ich humenského panstva. V roku 1600 tam bolo 12 poddanských domov a jeden – dva domy šoltýsov. V 17. storočí tam došlo k výrazným zmenám v počte obyvateľov a domov. V rokoch 1715 a 1720 v obci Nižné Zbojné hospodárilo postupne 5 a 6 poddanských domácností. V roku 1828 bolo 33 domov a 246 obyvateľov.

Obec Vyšné Zbojné založil šoltýs s roľníckymi usadlíkmi okolo roku 1400. Základom obce Vyšné Zbojné bolo úpätie kopca Dúbrova (slovenský Dúbrava), kde bol drevený chrám a drevené usadlosti so studňou strede. Usadlosť viackrát vyhorela a ostali len kamenné základy a jeden kamenný dom. Najstarší doklad o dedine je z roku 1463. Jej zemepánmi boli zemania zo Zbudze. Okolo roku 1600 tam žili len šoltýske domácnosti. Neskôr sa tam usadili aj poddanské rodiny. V roku 1715 vo Vyšnom Zbojnom hospodárilo 12 poddanských domácností, v roku 1720 len 8 domácností, v roku 1828 bolo 47 domov a 359 obyvateľov.

K 31. 12. 2015 v obci žilo 175 obyvateľov.

Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom, chovom dobytka, drevorubačstvom a povozníctvom. V obci bol kameňolom, kde sa ťažil kameň na stavby usadlostí, kurie, chrámu a školy a mlyn.

V Zbojnom žijú prevažne Rusíni gréckokatolíckeho vierovyznania. Patria do západnej rečovej skupiny tohto jazyka " pijďaci " ZRS -pidu po drazi a

východná rečová skupina " pujďaci" VRS - Pujdu po puty, slovenský - pôjdem po ceste.

Nedokončená priehrada na rieke Výrava.

V súpise pamiatok a dominantou obce je chrám sv. Mikuláša Biskupa – gréckokatolícky chrám barokovo-klasicistického štýlu bol postavený roku 1788. Hlavný oltár s prestavaným ikonostasom z prvej polovice 19. storočia, čiastočne doplnený roku 1858.

Medzi najstaršie usadlosti obce bol dom číslo 3 ako zvyšok kúrie . K rozvoju obce nesmieme zabudnúť na rod Škoda, ktorí tu vlastnili značnú časť lesov a širokom okolí. Z obce časť Pytľova cez Vrh bola postavená cesta Krivule na hranicu obce Zbojné a Valentovce, kde v 19. storočí dal Škoda postaviť veľký murovaný poschodový lovecký zámoček ( jagdschloss ) prezývaný kaštieľ, ktorý bol napájaný na vodovod zo studne na hrebeni nad zámočkom pri vojenskom cintoríne. V tejto dobe na kaštieľ došiel aj prvým u nás videným automobilom cez Zbojné po Krivuliach.

Kaštieľ bol zničený počas bojov v 1. svetovej vojne, keď Rusi zastavili front nad obcou Zbojné. V tejto oblasti sa začali urputné boje muža proti mužovi. Na jar v roku 1915 z Výravy útočili ruské vojská, z Valentoviec a Zbojného rakúsko-uhorské a nemecké vojsko. Údajne tam padlo na oboch stranách 8 000 vojakov.

Neďaleko zrúcanín kaštieľa na hranici obci Zbojné, Valentovce a Výrava je vojenský cintorín pre rakúsko-uhorské vojská, nachádzajú sa tam aj ďalšie cintoríny smerom na Výravu a Krásny Brod. Cintorín pre nemecké vojská sa nachádza v katastrálnom území obce časť Kút-Hrabiny. Padlí ruskí vojaci boli pochovaní na obecnom cintoríne, veľká časť bola prevezená do Osadného.

Medzi pozoruhodnosť Škodovcov z 19. storočia patri drevená poľovnícka chata Milena s rybníkom a vysadenými sibírskymi borovicami na hrebeni Kudrovca na hranici obci Zbojné a Svetlice. Blízko chaty sú dve lúky od Zbojného Spálená a od Svetlíc Jozefova, kde pochovaný nemecký vojak prvý padlý u nás v 1. svetovej vojne, preto sa lúka volá "Josef Wiese ".

S prelomu 19. a 20. storočia bol vybudovaný samospádový vodovod v katastrálnom území Bystré, ktorý zásoboval vodou policajné kasárne (zničené po 2. svetovej vojne) a sídlo správy Škodových lesov s veľkou ovocnou záhradou a rybníkom. Posledný majiteľ Emil Škoda je pochovaný v Medzilaborciach.

Počas 2. svetovej vojny na jeseň roku 1943 bola v lesoch obce časť Bystré založená prvá partizánska skupina na Slovenskú Pugačev zo zajatcov červenej armády - zemlianka.

Na základe rozhodnutia zástupcu veliteľa Armádneho veliteľstva plk. gšt. Rudolfa Pilfouska bola 11. rota daná k dispozícii 2. divízii na úpravu cesty v pohraničí, 12. rota bola daná k dispozícii 1. divízii. Okrem toho bola 10. rota uvoľnená na stavbu cesty v úseku Jabloň – Vyšné Zbojné – Výrava. Časť logistiky bola umiestená vo Vyšnom Zbojnom ako napr. poľne kúpeľne, pracovňa, to bola účinná a efektívna likvidácia škodcov pomocou horúcej suchej pary .

Pamätná tabuľa na obecnom dome za účasť v 2. svetovej vojne.

V lete ryby v alobale a pečené v pahrebe. Pirohy plnené tvarohom, kapustou, zemiakmi alebo lekvárom, bobáľky alebo zemiakové guľky.

Vianočná hríbová polievka.

Každá rodina má svoju špecialitu.

autobusová

Zrušená základná škola, teraz je tam Dom smútku.