Čabalovce

Čabalovce a Sterkovce, tvoriace od konca 19. storočia jednu obec Čabalovce, sa zemepisne nachádzajú v severovýchodnej časti východného Slovenska, pod svahmi beskydských vrchov Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. Ležia v Medzilaboreckej brázde Nízkych Beskýd, v doline hornej časti potoka Vilšava, ktorý z ľavej strany steká do rieky Laborec. Celková rozloha územia Čabaloviec a Sterkoviec predstavuje 2 140 ha.

Obec vznikla v 15. storočí na základe písomných správ o osídľovaní územia severného Zemplína a o šľachtických rodoch, ktorým toto územie patrilo. Preto aj prvá písomná zmienka o Čabalovciach a Sterkovciach z roku 1494 nie je písomným dokumentom o ich založení, ale iba o tom, že vtedy už patrili zemepánovi Mikulášovi Erdődy-Bakóczimu zo Zbudze. Správa bola uvedená v súvislosti s majetkovým sporom tohto šľachtického rodu s majiteľmi humenského panstva, členmi šľachtického rodu Drugetovcov.

Čabalovce s Sterkovce sa v písomných materiáloch prvýkrát spomínajú v roku 1494 – Čabalovce pod názvom „Chabaloch“ a Sterkovce – „Sterkocz“.

Okrem obila a zemiakov si ľudia na zimu pripravovali sušené ovocie, hrušky, jablká, slivky, huby, ba aj trnky. Spolu s poľnohospodárstvom sa ľudia v minulosti venovali chovu dobytka a najmä oviec. Oblečenie si ľudia vyrábali iba z domáceho plátna, pre ktoré už oddávna pestovali konope a ľan. Bývanie našich predkov bolo veľmi jednoduché. Žili v drevených domoch prikrytých slamou, ktoré si sami stavali.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čabalovce