Slobodné mesto Gdansk (medzivojnové obdobie)

Slobodné mesto Gdansk (nem. Freie Stadt Danzig; poľ. Wolne Miasto Gdańsk) bol samostatný štát, ktorý vznikol 15. novembra 1920. Územie štátu zahŕňalo samotné mesto Gdansk a jeho okolie (Zoppot (po poľsky: Sopot)), Tiegenhof (Nowy Dwór Gdański), a Neuteich (Nowy Staw), 252 dedín a 63 usadlostí (v súčasnosti powiaty: Gdańskie Wyżyny, Gdańskie Niziny a Wielkie Żuławy), ktoré boli od roku 1815 súčasťou Pruska a od roku 1871 Nemecka. Rozloha štátu bola 1966 km² (1893 bez vodných plôch); a na jeho území v roku 1919 žilo 357 000 obyvateľov (408 000 v roku 1934). Nemci však tvorili viac ako 90 % obyvateľov, Poliaci len okolo 4 – 10 %. Úradným jazykom v meste bola nemčina.

Slobodné mesto Gdańsk

Štát bol zriadení Versailleskou zmluvou (10. januára 1920), bol odčlenený od Nemecka a pod ochranou Spoločnosti národov a Poľsko tu malo rezervované isté práva. Mestský štát mal vlastnú ústavu, hymnu, parlament (Volkstag) a vládu.

20 Gdanských guldenov

Langenmarkt a Rathaus v roku 1895

Krahnthor v roku 1895

Gdansk tvoril s Poľskom colnú úniu. Železnica vedúca z Poľska do Gdanska bola spravovaná Poľskom. Poľsko malo rovnako vojenskú základňu v prístave Westerplatte (od roku 1924). V meste existovali dva poštové úrady: mestský a poľský, Poľsko malo v meste vlastnú telefónnu a telegrafickú službu. Poľsko mohlo vyvážať a dovážať svoje tovary cez gdanský prístav. Zástupcom Poľska v Slobodnom meste Gdansk bol Generálny komisár Poľskej republiky (Komisarz Generalny Rzeczypospolitej Polskiej).

9. novembra 1920 bola podpísaná poľsko-nemecká zmluva. Podľa nej Poľsko zastupovalo Gdansk v zahraničí a taktiež zodpovedalo za ochranu jeho obyvateľov a ich záujmov vo svete, za medzinárodné zmluvy týkajúce sa mesta a registrovalo lode plávajúce pod gdanskou námornou vlajkou. Správa Slobodného mesta Gdansk sa stala hlavnou zámienkou napadnutia Poľska a vypuknutia 2. svetovej vojny.