Vyšná Slaná

Obec leží na Hornom Gemeri v severnej časti Rožňavského okresu cez ktorú preteká rieka Slaná. Údolie je ohraničené vrchmi Slovenského rudohoria, zo severu vrchom Javor, z južnej strany Radzimom. Západ údolia uzatvára najvyšší vrch Stolica a na severozápade Masná. Z východnej strany je údolie otvorené a nadväzuje na dolinu Dobšinského potoka, ktorý sa vlieva do rieky Slaná.

Vyšná Slaná je pôvodom banícka obec so starou a bohatou baníckou históriou, ktorá bola známa už v 14. storočí, čo potvrdzujú i mnohé zápisy, ale i pamätníky baníctva roztrúsené po celom katastrálnom území obce. Dolovalo sa tu striebro, meď, železo, ale aj sa spracovávalo v miestnych hámroch a mašiach. Posledná baňa na území obce zanikla len v roku 1975. Keďže baníctvo pretrvávalo od vzniku obce, väčšina občanov bola zamestnaná v baniach a banských spracovateľských závodoch, len malé percento sa venovalo poľnohospodárstvu, povozníctvu, páleniu dreveného uhlia a vápna a v neskorších dobách i ovčiarstvu.

Prvá písomná zmienka je z roku 1362 kedy obec patrila štítnickým Bubekovcom a je zaznamenaná v tvare Sayowfey. Tento názov vyplýva pravdepodobne z prekladiska soli na ceste, ktorou vozili štítnickí páni soľ z Poľska. Od roku 1472 je uvedená v tvare Felsesayo.

Reformácia do obce zasiahla v roku 1590 keď sem nastúpil prvý evanjelický farár Juraj Gliksa. Na začiatku 18. storočia tu postavil zemepán Šebek kúriu, známu dodnes, na ktorej je zabudovaný erb. Do roku 1781, do tolerančného patentu, Rejdová a Vyšná Slaná mali jeden cirkevný zbor, po tomto roku sa Rejdová odčlenila. V roku 1837 sa začalo s prestavbou novej cirkevnej školy. Veľkým prínosom pre obec bola stavba cesty cez Vyšnú Slanú do Rejdovej, ktorá bola dokončená až v roku 1938. Kameň na túto cestu sa dovážal z Radzima.

Po I. svetovej vojne mnohé rodiny ostali bez živiteľov a bieda zasiahla skoro všetky rodiny v obci. Východisko z tejto situácie hľadali vo vysťahovaní za prácou do Ameriky. Vysťahovalo sa celých 23 rodín.

Po II. svetovej vojne sa situácia podstatne nezmenila, až v 50. rokoch sa sociálna situácia zlepšila a boli vytvorené pracovné príležitosti, počet zamestnaných v obci narastal. Po socializácii obce v 60. rokoch sa menila aj poľnohospodárska výroba a do zamestnania sa dostávali aj ženy.

Počet obyvateľov sa pohyboval v priemere okolo 600 ľudí. Najväčší počet ľudí 753 mala obec v roku 1975.

Osídlenie obce je v súvislej zástavbe v okolí rieky Slaná na jej oboch brehoch, ktorá je premostená 4 železobetónovými mostami. Stred obce je v nadmorskej výške 520 m n. m.

V obci je ustálený počet obyvateľov. K 31. 12. 2015 žilo v obci 494 obyvateľov. Ekonomicky aktívnych osôb je v súčasnej dobe 248 obyvateľov, z toho mužov je 140 a žien 108, čo predstavuje 47,6 % z trvalo bývajúceho obyvateľstva.

O predškolskú výchovu najmladších detí sa stará materská škola, ktorá má sídlo v budove obecného úradu na poschodí so samostatným vchodom. Materská škola nemá právnu subjektivitu, patrí pod obecný úrad. V tomto roku sa o výchovu detí starajú 2 vychovávateľky a jedna pomocníčka a upratovačka. Materskú školu navštevuje 15 detí vo veku od 2 rokov do 5 rokov. Materská škola má veľmi dobre vybavenie nakoľko je vybavená i telocvičnou. Zlepšiť by bolo potrebné audiovizuálnu techniku.

Základná škola v obci nie je, žiaci dochádzajú do základnej školy do Rejdovej, ktorá je vzdialená od Vyšnej Slanej 3 km. Pravidelne premáva žiacky autobusový spoj ktorý vozí žiakov do školy i zo školy. Do stredných škôl a stredných odborných učilíšť študenti dochádzajú do Dobšinej, ktorá je vzdialená 9 km a do Rožňavy, vzdialenej 30 km.

Dopravnú cestu tvorí štátna cesta I/67 smer Rožňava – Dobšiná, je to cesta I. triedy s odbočkou na Píle, odtiaľ vedie cesta III. triedy do obce Vyšná Slaná. Táto dopravná komunikácia je dobre udržiavaná až na zimné mesiace, kedy je na úseku Píla – Vyšná Slaná obmedzený výkon zimnej údržby. Cesta od odbočky na Píle po stred obce Vyšná Slaná je dlhá 6 km. Aj keď vozovka nemá spevnený okraj cesty je pomerne bezpečná, nakoľko nemá veľký sklon.

Do obce Vyšná Slaná je obmedzená autobusová doprava. Autobusy chodia do obce z autobusovej stanice Dobšiná. Prestupnou stanicou je Píla, kde sa prestupuje z oboch smerov na Vyšnú Slanú. V pracovných dňoch prichádza do obce 15 spojových autobusov, 15 ich aj z obce odchádza. Zložitejšia situácia je v sobotu a nedeľu keď je obmedzený počet spojov do obce. Z hľadiska turistického ruchu v rekreačnom stredisku Július a na chate Radzim to nemá až taký veľký vplyv, nakoľko prestupná stanica Píla je necelé 3 km od rekreačného strediska Július, cesta je vedená v miernom sklone, čo sa dá zvládnuť aj peši.

• Radzim FK s.r.o. Vyšná Slaná
• Casíno Radzim – majiteľ Peter Valenčák
• Potraviny ORCHIDEA – majiteľka Tatiana Revúcka
• Rekreačné stredisko Július – majiteľ Vojtech Eltschlager
• Chata Radzim – majiteľ obec Vyšná Slaná
• Poľnohospodárske družstvo Vyšná Slaná
• Lesná spoločnosť PS Vyšná Slaná

• Futbalový klub TJ Družstevník Vyšná Slaná

• Sayokorostur, Maďarsko, 2002
• Wende, Nemecko, 2001

• Oficiálna stránka obce
• Rožňava a okolie- turistické atrakcie v obci
• Apsida.sk- profil gotického kostola