Fraňo Kráľ
Fraňo Kráľ (* 9. marec 1903, Barton, Ohio – † 3. január 1955, Bratislava) bol slovenský medzivojnový básnik, prozaik socialistického realizmu a politik.
Fraňo Kráľ | |||
slovenský prozaik a básnik | |||
Osobné informácie | |||
---|---|---|---|
Narodenie | 9. marec 1903 | ||
Barton, Ohio | |||
Úmrtie | 3. január 1955 (51 rokov) | ||
Bratislava, Slovensko | |||
Dielo | |||
Debut | Čerň na palete | ||
Odkazy | |||
Fraňo Kráľ (multimediálne súbory na commons) | |||
Život
Narodil sa v rodine slovenského vysťahovalca v USA, no ako dvojročný sa s matkou vrátil späť na Slovensko, pričom finančná situácia rodiny bola veľmi zlá. Vzdelanie získal v Smrečanoch, kde bývali po návrate z USA, neskôr pokračoval v štúdiu v Liptovskom Mikuláši a zmaturoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Počas štúdia musel ťažko pracovať a i kvôli zlému stravovaniu ochorel na týfus, ktorý zanechal v jeho tele trvalé stopy a neskoršie pľúcne ochorenie bolo jeho priamym dôsledkom. Narukoval na vojenskú službu, no ochorel na tuberkulózu. Liečil sa v Tatranských Matliaroch. Neskôr prešiel do českého sanatória Prosečnice. Ešte nie riadne doliečený bol zo sanatória prepustený a začal pracovať ako učiteľ v Okoličnom, neskôr bol preložený do malej dedinky Kováčovce v okrese Modrý Kameň a na ďalšie miesta. V roku 1931 sa dostal do Bratislavy, no pre svoju komunistickú ideológiu bol predčasne penzionovaný. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva, bol členom ÚV KSS, poslancom Slovenskej národnej rady a členom predsedníctva Zväzu československých spisovateľov. V roku 1953 bol vymenovaný za národného umelca.
Tvorba
Počiatky jeho literárnej činnosti sa datujú do obdobia jeho liečenia v Tatranských Matliaroch, kde napísal a publikoval svoje prvé verše (Pravda a Nový život). Na jeho tvorbu mali veľký vplyv i stretnutia s českými avantgardnými spisovateľmi, s ktorými sa stretol počas svojho liečenia v Česku – Jiří Wolker, Vítězslav Nezval, Pavel Hora a Stanislav Kostka Neumann a iní. Spočiatku bol ovplyvnený proletárskou poéziou, neskôr poetizmom a symbolizmom, no tiež aj vojnovým utrpením. V románoch zachytil spoločenské a politické pomery Slovenska medzi svetovými vojnami; spojil v nich dokumentárnosť s lyrickými výrazovými prostriedkami. Okrem tvorby pre dospelých sa tiež venoval písaniu próz pre deti a mládež.