Athos (polostrov)

Athos (iné názvy: Atos, Vrch/Hora Athos, Svätý vrch, Svätá hora, Vrch/Hora Panny Márie, Ajon Oros, Ajo Oros, Oros Athos [názvy obsahujúce slovo vrch/hora/oros sa vzťahujú aj na polostrov]; starogr. [len pre vrch] (Vrch/Hora) Athós, Hagion Oros, Oros Athós; grécke názvy pozri podrobnejšie nižšie) je vrch a zároveň polostrov[1] (ktorý je vlastne len výbežkom polostrova Chalkidiki) v Grécku a na ktorom dnes leží autonómny mníšsky štát At(h)os. Je dlhý asi 50 km.

Poloha polostrova Atos
Athos 3D

Grécke názvy
  • Ἄθως [podľa pravopisu zavedeného v r. 1982 Άθως] - starogr. Athós; novogr. Athos; doslova Athos
  • Ὄρος Ἄθως [podľa pravopisu zavedeného v r. 1982 Όρος Άθως] - starogr. Oros Athós; novogr. Oros Athos; doslova Vrch Athos
  • ῞Αγιον Ὄρος [podľa pravopisu zavedeného v r. 1982 Άγιον Όρος] - starogr. Hagion Oros; novogr. Ajon Oros/iný prepis novogr. Ajion Oros/iný prepis novogr. Agion Oros (anglický prepis Ayon Oros/Ayion Oros/Agion Oros); doslova Svätý vrch
  • Άγιο Όρος (alternatívny novogrécky tvar) - novogr. Ajo Oros/iný prepis novogr. Ajio Oros/iný prepis novogr. Agio Oros (anglický prepis Ayo Oros/Ayio Oros/Agio Oros)

V staroveku výraz Athos označoval len vrch, zatiaľ čo polostrov sa volal Akté. Dnes majú vrch aj polostrov rovnaký názov Athos, ale polostrov sa označuje aj ako Chersonisos Athos (Polostrov Athos) alebo (Chersonisos) Akti (Akti je novogrécka podoba starogréckeho Akté).

Mníšska republika
Mapa monastierov na Svätej hore

Politicky tvorí polostrov (okrem jeho najsevernejšej časti) tzv. autonómnu mníšsku republiku (autonómny mníšsky štát) v rámci Grécka, ktorá ma oficiálny názov Autonómny mníšsky štát Svätého vrchu/Autonómna mníšska republika Svätého vrchu (iný preklad Autonómny mníšsky štát Ajon(u) Oros(u)/Autonómna mníšska republika Ajon(u) Oros(u) a pod., novogr. Aftonomi Monastiki Politia Aju Orus)[2]. V literatúra sa zvykne označovať aj skrátene ako mníšsky štát At(h)os/mníšska republika At(h)os.

Rozloha mníšskej republiky je 336 km², nachádza sa tu 20 samosprávnych monastierov, počet obyvateľov presahuje 2000. V hlavnom meste Karyes sídli parlament aj správna rada (vláda). Ženy a deti majú zakázaný prístup na územie mníšskej republiky.

Dejiny

Od 9. stor. tu pôsobili pustovníci, r. 963 založený prvý monastier. Na prelome 13. a 14. stor. vzniká v mníšskom prostredí Athosu hesychazmus. Po páde Byzantskej ríše pod ochranou tureckého sultána a ruského cára, r. 1783 nová ústava, ktorá platí dodnes. Od r. 1921 pod ochranou Grécka, od r. 1926 jeho súčasť.

Na Athose sú významné stredoveké písomné a umelecké pamiatky.

Referencie
  1. Na oficiálnych stránkach Athosu sa uvádza, že polostrov a vrch sú to isté (). V Encyclopaedii Beliane naopak píšu o vrchu Athos (vysokom 2033 m n.m.), že sa nachádza "v južnej časti" výbežku (polostrova) Athos.
  2. Po grécky sa tento útvar volá politia (starogr. politeia), čo je slovo s mnohými význammi: štátna moc, spoločenstvo, republika, (zväzový) štát, mesto a pod.

Literatúra
  • MÜLLER, Andreas. Hora Athos : dějiny mnišské republiky. Preklad Vlastimil Drbal. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2013. 155 s. (Pro Oriente; zv. 22.) ISBN 978-80-7465-058-1.
  • BIEDERMANN, Hermenegild M. Athos. In: Theologische Realenzyklopädie. 1. Aufl. Zväzok IV Arkandisziplin – Autobiographie. Berlin; New York : Walter de Gruyter, 1979. 813 s. ISBN 3-11-007714-0. S. 436 – 441.

Externé odkazy

Iné projekty

Zdroj
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.