Vojtech Bukovský

Bol syn židovského obchodníka s farbami. Jeho rodným menom bolo meno Béla Braun, zmaturoval na košickom reálnom gymnáziu. Telocvik ho vyučoval Ľudovít Kmeťko, ktorý bol pod menom Lajos Aradi-Kmetykó oporou strieborného tímu uhorských gymnastov na štokholmskej olympiáde v roku 1912. V Budapešti na dvakrát vyštudoval povolanie stavebného inžiniera (kvôli prvej svetovej vojne). Na vojne slúžil v delostrelectve rakúsko-uhorskej armády. Po štúdiu sa vybral na olympijské hry v roku 1924 v Paríži. Počas svojho výletu na hrách, písal do denníka Kassai Napló, ktorý vychádzal v maďarčine. Veľmi ho nadchli bežci z Fínska a všeobecne koncept tunajšieho maratónu. Keďže bol mužom činu, získal postupne súhlas najprv – východoslovensko-podkarpatského okrsku Česko-Slovenskej atletickej únie, potom podporu náčelníka košickej polície, plzenského rodáka Antonína Zikmunda a tak sa 107 dní po parížskom maratóne odštartovali dňa 28. októbra 1924 (Deň republiky, výročie vzniku Česko-Slovenska) v Turni nad Bodvou historicky I. košický maratón.[1][3][4][5][6][7][8]

Braun sa v mladosti taktiež venoval vrhu guľou a päťboju, neskôr aj šermu a lyžovaniu.[3] Do histórie športu sa však predovšetkým zapísal najmä ako iniciátor a organizátor podujatí ako, Majstrovstvá Slovenska v zápasení, šerme aj v boxe a cyklistických pretekov Košice – Tatry – Košice.[1][5]

Vďaka úspechu pri založení košického maratónu a znalosti množstva jazykov bol neskôr rozhodcom maratónskeho behu na olympijských hrách 1928 v Amsterdame aj na prvých Majstrovstvách Európy v Turíne 1934 a v Paríži 1938. Béla-báči napriek svojmu židovskému pôvodu prežil druhú svetovú vojnu a po nej si zmenil priezvisko na Bukovský.[1][5]

V roku 1951 sa na zhruba osem rokov vrátil na čelo organizačného výboru košického maratónu. Pod jeho vedením v roku 1952 dostal názov Medzinárodný maratón mieru, ktorý nesie do dnes. V roku 1957 bol iniciátorom zrodu Maratónskeho klubu (pôvodne Maratónsky komitét) a jeho prvým predsedom. V roku 1963 sa na organizácii ročníka maratónu podieľal posledný krát. Keďže za svoj život prekonal dva infarkty, cestou na Plejsy, kde sa mala uskutočniť jeho prednáška na školení lyžiarskych rozhodcov, zomrel.[3] V roku 2014 sa stal členom Siene slávy slovenskej atletiky in memoriam.[1][4][5][9]

Dňa 14. septembra 2018 bola ohalená na Námestí Maratónu mieru v Košiciach odhalená jeho bronzová busta. Autorom busty bol už zosnulý, Arpád Račko. Nachádza sa v bezprostrednej blízkosti Pamätníka maratónu mieru, ktorá je taktiež dielom majstra Arpáda Račka. Bukovského busta je jedným z jeho posledných diel pred úmrtím v roku 2015. Celková hodnota diela bola zhruba 30 000 €.[3][4][10][11]

• BUKOVSKÝ, Vojtech. Medzinarodný maratón mieru Košice 1924-1959. 1. vyd. Košice : Šport Bratislava, 1960. S. 115. [12]

• BUKOVSKÝ, Vojtech. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok I A – B. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. S. 613.

• Oficiálna stránka maratónu
• Oficiálna stránka Maratónskeho klubu