Priezvisko

Priezvisko je časť osobného mena v dvoj- a viacmennej pomenúvacej sústave; je to rodové/rodinné meno, ktoré sa pridáva k (rodnému) menu na bližšie označenie osoby, a ktoré je spravidla v rodine dedičné po otcovi. Rodné priezvisko je u vydatej ženy alebo ženatého muža priezvisko, ktoré používal/a za slobodna resp. ktoré dostal/a pri narodení.

Pôvodne priezviská vznikali podľa prezývok (telesných a duševných vlastností, návykov), zamestnania, bydliska, miesta pôvodu otca (patronymikum) alebo matky (matronymikum), prípadne podľa názvu živočíchov, rastlín či neživých predmetov a pod. Sú to slová pozbavené významu pôvodných slov, a odlišujú sa od nich aj pravopisne.

V západnej Európe začali prímenia/priezviská vznikať v 10. storočí vo Francúzsku, najmä v Normandii, potom v Anglicku a Škótsku, od 13. storočia v Nemecku (ale až do 15. storočia neboli dedičné), podobne v Česku.

Na Slovensku pôvodne (keď bolo menej obyvateľov) osobné meno pozostávalo z jedného slova, dvojmenná sústava existuje od 15. storočia (meno - prímeno), od konca 18. storočia (vláda Jozefa II.) je aj úradne záväznou informáciou (meno - priezvisko).

U väčšiny jazykov sa uvádza ako prvé meno a potom priezvisko. Opačné poradie má napríklad maďarčina (Petőfi Sándor), japončina (Koizumi Džun'ičiró (小泉 純一郎)) alebo vietnamčina (Nguyễn Công Hoan).