Vlečný vozeň q2

Viedenský dopravný podnik u vagónky Graz objednal sériu 15 vozňov. Po ich dodaní boli označené evidenčnými číslami 1231 – 1245. Vozne boli sprevádzkované ešte za konskej električky, od roku 1883 už boli prevádzkované s parnými lokomotívami. Po zavedení elektrickej električky boli vozne v rokoch 1905 – 1906 upravené pre prevádzku s elektrickými vozy, a to tak, že im boli dosadené zásuvky pre elektrický prúd a stropné osvetlenie. Väčšina vozňov bola odstavená už v roku 1914 okrem osobných vozňov 1243 – 1245, ktoré jazdili o tri roky dlhšie. Vozne vyradené v roku 1914 odkúpil DP Brno a 2 vozne ev. č. 1243 – 1244 vyradené v roku 1917 odkúpil dopravný podnik v Grazi. Posledný vozeň ev. č. 1245 bol prestavaný.[1]

Pred prvou svetovou vojnou sa Spoločnosť brnianskych elektrických pouličných dráh snažila rozširovať vozový park elektrickej električky. Po vypuknutí vojny v roku 1914 všetky podniky museli prerušiť existujúcu výrobu a zameriavať sa len na ťažký priemysel, čo značne skomplikovalo rozširovanie brnianskej električky. Ako núdzové riešenie boli zakúpené ojazdené vozne radu CMG ev. č. 1600 – 1609 a vlečné vozne typu q2. Tie v Brne získali nové evidenčné čísla 101 – 112. Po skúškach v júli 1915 bolo rozhodnuté, že vozne q2 smie byť v prevádzke v súpravách MV + q2 (bolo povolené až 5 vozňov q2 za motorovým vozňom), alebo vo trojvozňovej súprave výhradne ako posledný MV+VV+q2, a to kvôli brzdám, ktoré tomuto typu chýbali, a preto musel byť za motorovým vozňom vždy vlečný vozeň s priebežnými brzdami. Päťvozňové vlaky boli vypravované menej často, napr. z Královho Poľa k Ústrednému cintorínu na Dušičky (vtedy 1. novembra), či z Královho Poľa do Pisárok v nedele a sviatky. Vozne typu q2 sa v prevádzke udržali do roku 1920, kedy boli hromadne vyradené a zošrotované kvôli dodávke desiatich nových vlečných vozňov typu m ev. č. 201 – 210 pôvodne určených pre Viedeň. Do súčasnosti sa tak žiadny vozeň nezachoval.[2][3]