Električky Graz série 50 – 55 (Brno)
Električky Graz série 50 – 55 sú dvojnápravové obojsmerné električky, vyrobené v roku 1911 podnikom Grazer Waggon- & Maschinen-Fabriks-Aktiengesellschaft vorm. Joh. Weitzer v Grazi pre Společnost brněnských pouličních drah elektrických.
Električky Graz série 50 – 55 | |
Brnianská električka ev. č. 52 | |
Výrobné údaje | |
---|---|
Výrobca | Grazer Waggon- & Maschinen-Fabriks-AG vorm. Joh. Weitzer |
Rok výroby | 1911 |
Počet vyrobených kusov | 6 |
Technické údaje | |
Dĺžka (bez spriahadiel) | 8 870 mm |
Šírka | 2 500 mm |
Výška | 3 370 mm |
Pohotovostná hmotnosť | 11 500 mm |
Rozchod | 1 435 mm |
Obsaditeľnosť | |
Miest na sedenie | 32 |
Miest na státie | 18 |
Motory a elektrická výzbroj | |
Motor | U 104 DU 158 (po modernizácii) |
Výkon | U 104: 2×29,5 kW DU 158: 2×40,5 kW |
Elektrická výzbroj | odporová AEG |
Napájacie napätie | 550 V |
Konštrukcia
Skriňa vozňa mala podobnú konštrukciu ako predtým dodané vozne ev. č. 1 – 41 z rokov 1899 – 1900, bola však podstatne širšia (2 500 mm oproti 2 070 mm u série 1 – 41). Líši sa tiež úplne uzavretými plošinami. Skriňa vozňa teda mala základňu v podobe oceľového roštu a drevenú kostru, vonku oplechovanú. Strecha bola tvorená z drevených paluboviek pokrytých plátnom. Vstupy na plošiny boli zaistené posuvnými dverami. Samotný salón pre cestujúcich bol od plošín oddelený pomocou drevených prepážok s posuvnými dverami. Rovnaká prepážka tiež rozdeľovala salón pre cestujúcich na dve rovnaké časti. V interiéri sa nachádzali priečne lavice s usporiadaním 2+2, nad nimi police na batožinu. Vetranie zaisťovali malé výklopné okienka v hornej časti okenných otvorov. Okná boli pomerne malé, v každej bočnici ich bolo osem. Ďalšou odlišnosťou od predtým dodaných vozňov bol pojazd. Ten nemal klasický podvozok, ale skladal sa zo samostatných náprav. Elektrickú výzbroj dodala firma AEG.[1] Rozjazdový a brzdový odporník sa nachádzal pod podlahou. Kontroléry typu B6-30 mali deväť jazdných stupňov (päť pre sériové a štyri pre paralelné zapojenie motorov) a šesť stupňov elektrodynamickej brzdy. Vozne boli ako jediné v Brne vybavené tlakovzdušnú priebežnú brzdou. Odber prúdu zaisťoval tyčový zberač s kladkou. Osvetlenie bolo žiarovkové, vždy s piatimi 120voltovými žiarovkami zapojenými do série.[1][2]
V priebehu prevádzky boli vozne upravené. V rokoch 1925 – 1928 boli motory typu U 104 s výkonom 29,5 kW z dôvodu nízkeho výkonu pri brzdení vymenené za typ DU 158 s výkonom 40,5 kW.[3] Tyčový zberač bol v 30. rokoch vymenený za lýru, a tá po druhej svetovej vojne za pantograf. V druhej polovici 50. rokov 20. storočia boli malé bočné okná nahradené väčšími, v každej bočnici tak boli štyri namiesto pôvodných ôsmich.[3]
Dodávky električiek
V roku 1911 bolo vyrobených celkom 6 vozňov tohto typu.
Súčasný štát | Mesto | Stránka | Roky dodávok | Počet vozňov | Evidenčné čísla pri dodaní |
Zdroj |
---|---|---|---|---|---|---|
Brno | stránka | 1912 | 6 | 50 – 55 | [4] |
Prevádzka
Električky č. 50 – 55 tvorili prvé rozšírenie brnianského vozňového parku od roku 1904. Šestica vozňov bola vyrobená v roku 1911 a do Brna dodaná začiatkom roka 1912. Oproti všetkým predchádzajúcim električkám mali podstatne väčšiu šírku, takže mohli byť nasadzované výlučne na linku 1 (Královo pole – Pisárky), ktorá bola prispôsobená pre nákladnú prevádzku so širokými železničnými vagónmi. V 30. rokoch 20. storočia bolo využitie týchto električiek nízke, dôvodom boli rozsiahle dodávky nových vozňov. Séria 50 – 55 bola využívaná na vložené vlaky liniek 1 a 6, prípadne aj pri zvýšenom počte cestujúcich. Za druhej svetovej vojny jazdili tieto vozidlá prevažne na linke B a na vložených vlakoch. Vozne boli prevádzkovane do roku 1945, kedy s výnimkou vozidla č. 52 všetky zhoreli pri požiari vozovne Pisárky. Vozeň č. 52 zostal aj po vojne v osobnej doprave, v roku 1950 pri hromadnom prečíslovaniu získal č. 13 a jazdil na kyvadlovej linke od Ústredného cintorína do Horných Heršpic. V roku 1964 prešiel do služobného stavu. Roku 1967 bol vyradený a jeho skriňa bola predaná súkromníkovi.[3]
Od roku 1945 bol vozeň č. 52 jediným existujúcim zástupcom svojej série. Pri vytváraní zbierky vozidiel MHD bola jeho skriňa nájdená na poli v blízkosti obce Přízřenice. Po dohode s majiteľkou ju v roku 1971 získalo Technické múzeum v Brne, ktoré na miesto priviezlo skriňu inej električky. Vozeň č. 52 bol následne počas roka 1972 zrenovovaný v Ústredných dielňach Dopravného podniku mesta Brna do stavu po vyrobení. Výnimkou je lýrový zberač (osadený až v 30. rokoch) a absencia tlakovzdušnej brzdy (odstránenej v 20. rokoch). Súčasti vozňa a trakčné motory boli získané z vozňa č. 1.[5][6]
Referencie
- Katalog vozidel a lodí. [s.l.] : Dopravní podnik města Brna. S. MV4.
- 52 - El. motorový vůz [online]. sabdigital.cz, [cit. 2018-05-17]. Dostupné online.
- NESIBA, Zdeněk, a kol. 100 let elektrické pouliční dráhy v Brně 1900–2000. [s.l.] : Vojtěch Wolf – vydavatelství WOLF & Tramvajklub Brno, 2000. S. 54 – 58.
- Evidencia DPMB: vozy MV4 [online]. Bmhd.cz, [cit. 2018-05-17]. Dostupné online.
- KOCMAN, Tomáš. Historická vozidla MHD ve sbírce Technického muzea v Brně. [s.l.] : Pavel Malkus, dopravní vydavatelství a Technické muzeum v Brně, 2009. Dále jen Kocman. ISBN 978-80-87047-17-0, 978-80-86413-60-0. S. 19 – 20.
- Kocman, s. 131.
Literatúra
- KOCMAN, Tomáš. Historická vozidla MHD ve sbírce Technického muzea v Brně. [s.l.] : Pavel Malkus, dopravní vydavatelství a Technické muzeum v Brně, 2009. ISBN 978-80-87047-17-0, 978-80-86413-60-0. S. 131.
- NESIBA, Zdeněk, a kol. 100 let elektrické pouliční dráhy v Brně 1900–2000. [s.l.] : Vojtěch Wolf – vydavatelství WOLF & Tramvajklub Brno, 2000. S. 54 – 58.
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tramvaje Graz série 50–55 (Brno) na českej Wikipédii.