Električky CMg série 1600 – 1609

Električka č. 1607 na muzeálnej dráhe v Mariazelli

Vozne boli vyrobené v roku 1913 pre potreby dopravcu Localbahn Wien – Pressburg (LWP), ktorý v roku 1914 začal prevádzku na novo postavenej medzimestskej dráhe z Viedne do Bratislavy. Dostali železničný rad CMg (C = tretia trieda, M = motorový vozeň, g = jednosmerné napájanie), sériu čísel 1600 – 1609 a jazdili na prímestskom viedenskom úseku medzi stanicami Wien–Grossmarkthalle a Gross Schwechat.[4] Sériou CMg boli označené aj električky série 1610 – 1613, ktoré pochádzali z budapeštianskej vagóniky Ganz a ktoré obsluhovali prímestský úsek tejto dráhy v Bratislave.[5]

Pretože frekvencia cestujúcich nebola na viedenskom prímestskom úseku tak vysoká, ako sa predpokladalo, odpredala LWP tri vozne č. 1602 – 1604 v roku 1915 do Brna.[4] Zvyšné električky č. 1600, 1601 a 1605 – 1609 naďalej jazdili vo Viedni, v roku 1921 boli po zoštátnení dráhy označené radom BBO ET 24 (čísla ET 24.01 – 07), od roku 1938 niesli v rámci Deutsche Reichsbahn rad ET 187 (čísla ET 187.21 – 27).[6] V roku 1944 boli kvôli leteckému bombardovaniu tri vozidlá (pôvodných čísel 1601, 1606 a 1608) odoslané do železničnej stanice v Brežanoch, kde sa dočkali konca druhej svetovej vojny. Tam je zhabali Česko-slovenské štátne dráhy a odpredali je opäť do Brna.[4] Vo Viedni tak zostali po roku 1945 len električky pôvodných čísel 1600, 1605, 1607 a 1609, ktoré ÖBB označila radom 4924 (čísla 4924.01, 03, 05 a 07). Vyradené z prevádzky boli v roku 1954.[6] Vozeň ev. č. 1607 potom prevzalo električkové múzeum Mariazell.[7] V roku 1996 bola pre Mariazellskou múzeum v Ústredných dielňach Dopravného podniku mesta Brna renovovaná historická súprava motorového vozidla CMg ev. č. 1607 a vlečného vozidla Ch ev. č. 1531,[8] ktorá je od tej doby príležitostne vyrozprávaná na muzeálne dráhe z Mariazell na Erlaufsee.[3]

Brnianska električka ev. č. 57 v roku 2000

V roku 1915 odkúpila Společnost brněnských pouličních drah elektrických od Viedenskej–bratislavskej dráhy tri električky pôvodných čísel 1602 – 1604, ktoré boli kvôli nižšej frekvencii cestujúcich nadbytočné. V Brne boli ešte toho istého roku zaradené do prevádzky pod číslami 56 – 58, ich pôvodné pantografy nahradil v Brne vtedy obvyklý tyčový zberač. Vzhľadom na veľmi široké vozové skrine (2 620 mm oproti približne 2 000 mm u ostatných brnianskych vozňov) mohli spoločne s električkami série 50 – 55, ktoré boli taky veľmi široké, obsluhovať iba trať Královo Pole – Pisárky, ktorá bola dimenzovaná na nákladnú prevádzku so širokými železničnými vagónmi. V 30. rokoch 20. storočia bol tyčový zberač nahradený lýrovým, vozne tejto série však boli v tejto dobe využívané kvôli dodávkam nových električiek menej, obsluhovali vložené vlaky liniek 1 a 6, prípadne boli nasadzované v čase zvýšenej frekvencie cestujúcich. Za druhej svetovej vojny jazdili s dvoma vlečnými vozne na prídavnej linke A medzi hlavnou stanicou a Královo Polom.[4] Počas ich brnianskej prevádzky došlo aj k výmene ich kontrolérov AEG za kontroléry Škoda BRNO I.[1]

V apríli 1945 zhorel pri požiari vozovne Pisárky vozeň č. 58, zvyšné dve električky zostali v osobnej prevádzke. V roku 1946 kúpil brniansky dopravný podnik od Česko-slovenských štátnych dráh ďalšie tri viedenské električky CMg, ktoré ČSD zabavili ako vojnovú korisť, ktorá sa na konci druhej svetovej vojny nachádzala v železničnej stanici v Břežanoch (spoločne s nimi získal DP aj dva vlečné vozne Ch ev. č. 1529 a 1531; tie zostali odstavené a slúžili ako zdroje náhradných dielov). Vozidlá pôvodných čísel 1601, 1606 a 1608 boli v Brne zaradené do prevádzky s číslami 153 – 155, pričom vozeň č. 155 nebol opravený a slúžil len ako záloha. Všetky brnianske električky boli v roku 1950 prečíslované, pričom rad CMg získala čísla 14 – 18. Neopravený vozeň č. 18 bol vzápätí preradený medzi služobné a získal číslo 515. Električky CMg boli naďalej využívané na trati Královo Pole – Pisárky na vložených vlakoch a veľtržných linkách, obsluhovali však aj linku 10 vedúcu po bývalej železničnej trati do Líšne. V roku 1960 došlo k vyradeniu vozňa č. 17 (jeho číslo prevzal vozeň č. 515), všetky ostatné električky tejto série boli vyradené v roku 1964 v súvislosti s dodávkami nových električiek Tatra T3.[4][9]

Medzi služobné bol v roku 1964 zaradený iba vozeň č. 15, ktorý získal nové číslo 815. Ten bol z prevádzky odstavený roku 1967.[4] Renovácia vozidla sa uskutočnila v rokoch 1968 – 1969, kedy bol vozeň upravený do podoby, v akej jazdil v 30. a 40. rokoch 20. storočia.[10] V roku 1971 bol vozeň č. 57, spoločne s ostatnými do tej doby renovovanými električkami, odovzdaný Technickému múzeu v Brne, ktoré ho zaradilo do svojej vznikajúcej zbierky vozidiel MHD.[11]