Električky KPS série 6 – 7 (Brno)

V dôsledku realizácie pripraveného projektu rozšírenia električkovej dopravy v Brne sa v rokoch 1900 – 1906 postupne stavali nové električkové trate. S tým prišla potreba nových vozňov, pretože staršie vozne boli iba vlečné, prevzaté z parnej (1884 – 1900) a II. konskej dráhy (1876 – 1880), a staré parné lokomotívy už neboli vhodné pre osobnú dopravu z dôvodov značného znečistenia ovzdušia v meste.

Na prelome 19. a 20. storočia prebehla elektrifikácia tratí parnej dráhy a staré parné lokomotívy zostali iba v nákladnej doprave. Do roku 1903 sa vo vozovom parku postupne objavili nové motorové vozne série 1 – 41 (z Grazu) a séria 1 – 5 (z Kráľovho Pola). Trate sa ďalej rozrastali, a tak sa s nimi rozrastal aj celý vozňový park. Vozne série 6 – 7 sa stali pokračovaním dodávky električiek z roku 1903.[1]

Skriňa električiek série 6 – 7 bola prakticky prevzatá z vozňov série 1 – 5, ktoré boli dodané do Brna v roku 1903, ale mala niekoľko odlišností. Vozňová skriňa mala rošt z valcovaných oceľových profilov a drevenú kostru, zvonku oplechovanú, pričom v spodnej časti bočníc sa nachádzali aj drevené peřejky. Strecha bola vyrobená z drevených paluboviek pokrytých plátnom. Sedadlá bola latková v priečnom usporiadaní 2+1. Pojazd tvoril dvojnápravový podvozok s motormi typu GE 58 s výkonom 25,74 kW (35 k).

Kontroléry B 6-8 mali 9 jazdných stupňov a 7 stupňov pre elektrodynamickú brzdu. Odpory boli umiestnené pod podlahou vozidla. Osvetlenie bolo elektrické, vrátane čelných signalizačných svietidiel. Vozne boli dodané pôvodne s tyčovým zberačom s kladkou, ktorý bol v 30. rokoch 20. storočia nahradený lýrovým zberačom. Električky pôvodne niesli tmavo hnedý náter, ktorý bol niekedy medzi rokmi 1906 a 1910 zmenený na bielo–červený.[2]

Oproti vozňom z roku 1903 sa líšili uzavretými čelami (v dôsledku toho aj vyššou hmotnosťou) a odlišným usporiadaním okien v bočniciach. Elektrická výzbroj a podvozok boli zhodné s predchádzajúcimi vozňami.

V roku 1904 boli vyrobené celkovo 2 vozne tohto typu.

Súčasný štát	Mesto	Stránka	Roky dodávok	Počet vozňov	Evidenčné čísla pri dodaní	Poznámky	Zdroj
Česko	Brno	stránka	1904	2	6 – 7		[3]

Vozeň č. 6 pred kompletizáciou v roku 1904

Električka č. 6 v depozitári Technického múzea v Líšni

Pre brniansku električkovú dopravu znamenali tieto električky zvýšenie komfortu prepravy a zníženie znečistenia ovzdušia, rovnako ako v prípade predchádzajúcich vozňov série 1 – 5. Dvojica vozňov č. 6 a 7, dodaná v roku 1904, tiež znamenala pre Brno posledné rozšírenie vozňového parku v úplných počiatkoch elektrickej prevádzky; ďalšie nové električky boli dodané až roku 1911. Vozne č. 6 a 7 mali podobný osud ako séria 1 – 5. Královopolské vozidlá zostali v prevádzke do 20. rokov 20. storočia, kedy ich začala obmedzovať ich nižšia prepravná kapacita a začal sa prejavovať ich vek. Po roku 1930 zostal v osobnej prevádzke iba vozeň č. 7. Vozeň č. 6 bol preradený medzi služobné. Začiatkom druhej svetovej vojny však začala voziť cestujúcich i električka č. 6. Táto dvojica vozňov, spolu so sériou 1 – 5, obsluhovala za vojny predovšetkým linku 5. V apríli 1945 bol pri požiari vozovne Pisárky zničený vozeň č. 7. Električka č. 6 ďalej jazdila v osobnej doprave, v roku 1950 získala pri hromadnom prečíslovaniu nové číslo 3 a k jej definitívnemu vyradeniu došlo v roku 1954.[4]

Skriňa vozidla č. 6 bola po vyradeniu električky predaná do Náměšťa nad Oslavou, kde najprv slúžila ako chatka a odkiaľ sa následne dostala do areálu Uhoľných skladov v Třebíči.[5] Počas príprav na 100. výročie mestskej hromadnej dopravy v Brne, ktoré sa chystalo na rok 1969, bola skriňa električky nájdená pracovníkom Dopravného podniku mesta Brna (DPMB), ktorý ju tiež získal.[6] Počas prvej polovice roka 1969 bola električka v Ústredných dielňach DPMB zrenovovaná do stavu zodpovedajúceho prevádzku v 30. a 40. rokoch 20. storočia. Podvozok bol získaný zo služobného vozidla č. 802 (pôvodne královopolská vozeň č. 5).[5] Vozeň č. 6 bol, spoločne s ostatnými do tej doby renovovanými električkami, odovzdaný v roku 1971 Technickému múzeu v Brne, ktoré ho zaradilo do svojej vznikajúcej zbierky vozidiel MHD.[7]

1. LOSOS A KOL., Ludvík. Atlas tramvají. 1.. vyd. Praha : NADAS, 1981. S. 117 – 118.
2. Depozit MHD Brno. www.sabdigital.com. Dostupné online [cit. 2018-05-08].
3. Evidence DPMB: vozy mv3 [online]. Bmhd.cz, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
4. NESIBA, Zdeněk, a kol. 100 let elektrické pouliční dráhy v Brně 1900–2000. Ústí nad Labem : Vojtěch Wolf - vydavateľstvo WOLF & Tramvajklub Brno, 2000. S. 47 – 51.
5. KOCMAN, Tomáš. Historická vozidla MHD ve sbírce Technického muzea v Brně. Praha - Brno : Pavel Malkus, dopravní vydavatelství a Technické muzeum v Brně, 2009. ISBN 978-80-87047-17-0, 978-80-86413-60-0. S. 130.
6. Kocman, s. 10.
7. Kocman, s. 18 – 19.

• KOCMAN, Tomáš. Historická vozidla MHD ve sbírce Technického muzea v Brně. Praha - Brno : Pavel Malkus, dopravní vydavatelství a Technické muzeum v Brně, 2009. ISBN 978-80-87047-17-0, 978-80-86413-60-0. S. 130.
• NESIBA, Zdeněk, a kol. 100 let elektrické pouliční dráhy v Brně 1900–2000. Ústí nad Labem : Vojtěch Wolf - vydavateľstvo WOLF & Tramvajklub Brno, 2000. S. 47 – 51.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Električky KPS série 6 – 7 (Brno)

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tramvaje KPS série 6–7 (Brno) na českej Wikipédii.