Vlečný vozeň m
Vlečný vozeň typu m je typom dvojnápravového obojsmerného vlečného vozňa, ktorý bol vyrábaný vo vagónke Studénka pre Spoločné viedenské mestské pouličné dráhy (Gemeinde Wien – Städtische Straßenbahnen) začiatkom 20. rokov 20. storočia.
Vlečný vozeň m | |
Vlečný vozeň ev. č. 205 v Brne | |
Výrobné údaje | |
---|---|
Typ | m |
Výrobca | Staudinger Waggonfabrik A.G. |
Rok výroby | 1920 |
Počet vyrobených kusov | 10 |
Technické údaje | |
Dĺžka (bez spriahadiel) | 9 600 mm |
Šírka | 2 260 mm |
Výška | 3 135 mm |
Pohotovostná hmotnosť | 5 900 kg |
Rozchod | 1 435 mm |
Obsaditeľnosť | |
Miest na sedenie | 22 |
Miest na státie | 24 |
Dejiny
Po prvej svetovej vojne začali dopravné podniky v novovzniknutom Česko-Slovensku opravovať, modernizovať a rozširovať svoj vozňový park. Začiatkom 20. rokov 20. storočia sa električky predĺžili, čo viedlo k zvýšeniu ich kapacity. Vlečné vozne typu m boli objednané pôvodne pre viedenskú električkovú dopravu, kvôli početným zmenám po roku 1918 tieto vozne v roku 1920 výhodne zakúpila brnianska spoločnosť SBEPD.
Konštrukcia
Išlo o vlečné vozne uzavretej konštrukcie, ktorých karoséria mala drevenú kostru, zvonku oplechovanú, usadenú na kovovom ráme z oceľových profilov. Strecha bola tvorená drevenými palubovkami. Vnútorné obloženie bolo drevené, salónne osvetlenie bolo žiarovkové, napájané z motorového vozňa. V interiéri sa nachádzali priečne latkové sedadlá v usporiadaní 2+1. Strecha bola hladká, vetranie zaisťovali malé výklopné vetracie okienka, umiestnené nad veľkými spúšťacími oknami, ktoré boli uchytené v drevených rámoch na oboch bočniciach. Vozne mali k dispozícii ručnú brzdu alebo elektromagnetickú solenoidovú brzdu. Pojazd tvoril dvojnápravový nitovaný podvozok.[1]
Dodávky
V roku 1920 bolo vyrobených celkom 10 vozňov tohto typu.
Súčasný štát | Mesto | Stránka | Roky dodávok | Počet vozňov | Evidenčné čísla | |
---|---|---|---|---|---|---|
Brno | stránka | 1920 | 10 | 201 – 210 | [2] |
Prevádzka
Tieto vlečné vozne boli zaradené do prevádzky 30. októbra 1920. Po ich sprevádzkovaní boli vyradné staré vlečné vozne typu q2. V prevádzke obsluhovali najmä linku č. 1, často spriahnuté s električkami CMg série 56 – 58 alebo s motorovými vozňami Graz série 59 – 73. V roku 1945 požiar vozovne Pisárky zničil vlečné vozne ev. č. 206, 208 a 210. V 50. rokoch prešli zvyšné vlečné vozy rekonštrukciou. Upravené vozne slúžili až do polovice 60. rokov 20. storočia, prevažne na linke č. 10. Po roku 1964 sa prestali plne využívať v prevádzke z dôvodu dodávok nových električiek typu Tatra T3 a následne boli v roku 1966 vyradené, pričom sa voz ev. č. 202 a budúci múzejný vozeň č. 205 odpredali a slúžili ako čakáreň, či sklad v JRD v prípade vozňa č. 205. Odtiaľ ho získalo Technické múzeum v Brne, ktoré ho zrenovovalo v roku 1973.[1]
Referencie
- 205 – Vlečný vůz [online]. Sabdigital.cz, [cit. 2019-05-08]. Dostupné online. (po česky)
- Evidence DPMB: vozy m [online]. Bmhd.cz, [cit. 2019-05-08]. Dostupné online. (po česky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vlečný vůz m na českej Wikipédii.