Vladimir Prelog
Vladimir Prelog (* 23. júl 1906 – † 7. január 1998) bol chorvátsky chemik. V roku 1975 získal Nobelovu cenu za chémiu za svoj výskum v stereochémii organických molekúl a reakcií.
| Vladimir Prelog | |||
| chorvátsky chemik, držiteľ Nobelovej ceny za chémiu | |||
 | |||
| Narodenie | 23. júl 1906 Sarajevo, Rakúsko-Uhorsko, (dnes Bosna a Hercegovina) | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 7. január 1998 (91 rokov) Zürich, Švajčiarsko | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Život
Prelog sa narodil v Sarajeve v Bosne a Hercegovine, vtedy Rakúsko-Uhorsko. V roku 1915, ešte ako dieťa, Prelog odišiel do Záhrebu, kde žil a študoval. V roku 1929 spromoval na Českom Technologickom Inštitúte v Prahe, kde získal titul chemického inžiniera. Jedným z jeho učiteľov bol Emil Votoček. On a jeho asistent Rudolf Lukeš ho nasmerovali na odbor organickej chémie.
Po získaní titulu Sc.D. v chémii, začal pracovať v súkromných laboratóriách G. J. Drízu v Prahe, kde vyrábal vzácne chemické látky, ktoré neboli v tom čase bežne dostupné na trhu. Počas voľného času sa venoval vlastnému výskumu o alkaloidoch z kakaovej kôry.
Vo svojom súkromnom živote, Prelog bol zdroj anekdot o takmer všetkých chemikoch na celom svete. Intelektuál s veľkým citom pre kultúru, nikdy nevystupoval autoritatívne a nerád sa dostával do konfrontácií. Bol 109. nositeľom Nobelovej ceny, ktorý sa v roku 1991 podpísal za mier v Chorvátsku.
Vladimir Prelog zomrel v Zürichu vo veku 92 rokov. Urna ktorá obsahuje Prelogov popol bola 27. septembra 2001 slávnostne pochovaná na cintoríne Mirogoj v Záhrebe.
Práca
Práca v Záhrebe
V roku 1935 dostal pozvanie od Technickej fakulty na Univerzite v Záhrebe na post vyučujúceho organickej chémie. Počas prednášania organickej chémie, taktiež študentov oboznamoval o možnostiach chemického inžinierstva.
Za pomoci spolupracovníkov a študentov, finančnej výpomoci od farmaceutickej továrne „Kaštel“ (dnes Pliva), začal výskum na chiníne a jeho zlúčeninách. Vyvrcholením jeho práce bolo úspešná produkcia Streptazolu, jedného z prvých komerčných sulfónamidov.
Počas svojej vedeckej práce úspešne syntetizoval adamantán (izoloval ho z Ropných polí na Morave), uhľovodík s nezvyčajnou alicyklickou štruktúrou. Výsledky Prelogovej práce boli publikované v Európskych chemických časopisoch a literatúre.
Práca v Zürichu
V roku 1941 Prelog prijal pozvanie od Leopolda Ružičku na prácu v Švajčiarskom Federálnom Inštitúte technológie (ETH – Eidgenössische Technische Hochschule) v Zürich. Tu spromoval a začal vyučovať súkromné hodiny. V roku 1957 Ružička odišiel do dôchodku, Prelog sa stal riaditeľom laboratória organickej chémie, kde rozširoval svoje aktivity v nezvyčajných oboroch: heterocyklické zlúčeniny, alkaloidy, alicyklické zlúčeniny, izolácia a štúdium biochemicky aktívnych zlúčenín, ktoré našiel v malých množstvách vo zvieracích organizmoch. Taktiež pracoval na štruktúre antibiotík a na stereochémii pri enzymatických reakciách.
Jeho práca priniesla niekoľko záverov, vysvetlenie štruktúry steroidov, triterpénov, chinínu, strychnínu, solanínu a iných alkaloidov. Počas spolupráce s Robertom Cahnom a Christopherom Ingoldom sformuloval tzv. CIP systém, ktorý je dnes v stereochémii všeobecne využívaný.
Vďaka svojej a Ružičkovej práci a získaniu Nobelovej ceny, sa stali významnými vedcami na poli organickej chémie.
Nobelova cena
Prelog v roku 1975 získal spolu s britským chemikom Johnom Cornforthom Nobelovu cenu za chémiu za svoj výskum v stereochémii organických molekúl a reakcií.
Jeho vedecká práca zahrňuje vyše 400 prác. Učiteľ s charakteristickým štýlom a výrečnosťou, vyučil mnoho generácií chemikov. V roku 1986 sa stal čestným členom Chorvátskej Akadémie vied a umenia.