Edwin McMillan
Edwin Mattison McMillan (* 18. september 1907 – † 7. september 1991) bol americký fyzik, ktorý je považovaný za prvého výrobcu transuránu. V roku 1951 spolu s Glennom Seaborgom získal Nobelovu cenu za chémiu.
Edwin Mattison McMillan | |||
americký fyzik | |||
| |||
Narodenie | 18. september 1907 Redondo Beach, Kalifornia, USA | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 7. september 1991 (83 rokov) El Cerrito, Kalifornia, USA | ||
Alma mater | California Institute of Technology Princeton University | ||
Odkazy | |||
Commons | |||
V roku 1924 začal študovať na Kalifornskom technickom inštitúte (Caltech). V roku 1928 tu získal titul Bachelor of Science a v roku 1929 titul Master of Science. V roku 1932 získal Ph.D. na Princetonskej univerzite.
Než získal doktorát, bol v skupine Ernesta Orlanda Lawrenca a v roku 1934 začal pracovať v novo vzniknutej Berkeley Radiation Laboratory.
V roku 1940 spolu s Philipom Abelsonom pri bombardovaní tenkej uránovej fólie neutrónmi vytvoril neptúnium. Potom ale začal s výskumom radarov na MIT a ďalšie transurány objavil Glenn Seaborg. Počas druhej svetovej vojny pracoval na projekte Manhattan v Národnom laboratóriu Los Alamos. V roku 1946 sa stal profesorom na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Potom sa vrátil do Berkeley Radiation Laboratory a po smrti Ernesta Lawrenca v roku 1958 sa stal riaditeľom tohto inštitútu. Do dôchodku odišiel v roku 1973.
V roku 1945 vyvinul niekoľko metód na vylepšenie cyklotrónu, čo viedlo k vynálezu synchrotrónu. Ten bol použitý k objavu mnohých nových chemických prvkov.
V roku 1951 získal s Glennom Seaborgom Nobelovu cenu za chémiu za „objavy v chémii transuránových prvkov“.
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Edwin McMillan na českej Wikipédii.