Hermann Staudinger
Hermann Staudinger (* 23. marec 1881, Worms, Nemecko – † 8. september 1965, Freiburg im Breisgau, Nemecko) bol nemecký lekárnik. Objavil chemickú reakciu pomenovanú ako Staudingerova reakcia. Neskôr, v roku 1953, dostal Nobelovu cenu za chémiu za charakteristiku polymérov.
| Hermann Staudinger | |||
| nemecký lekárnik | |||
 | |||
| Narodenie | 23. marec 1881 Worms, Nemecko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 8. september 1965 (84 rokov) Freiburg im Breisgau, Nemecko | ||
| Národnosť | nemecká | ||
| Alma mater | Univerzita v Halle | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Život
Hermann Staudinger sa narodil v roku 1881 v nemeckom Wormse. Po získaní doktorátu Ph.D. na Univerzite Halle v roku 1903 prijal miesto asistenta na Univerzite v Štrasburgu. Objavil molekulu pomenovanú ketén, ktorá je dôležitým prostredníkom antibiotík ako sú penicilín a amoxicilín. V roku 1907 pôsobil na Technickej Univerzite Karlsruhe. Podarilo sa mu napríklad izolovať syntetické ochucovadlo kávy. V roku 1912 pôsobil vo švajčiarskom Federálnom inštitúte technológií v Zürichu. Do tejto doby (1919) patrí jeho najväčší objav vykonaný s kolegom Meyerom. Reakcia je označovaná ako Staudingerova reakcia.
Zaoberal sa výskumom gumy a urobil prekvapivý záver o štruktúre, o krátkych opakovaniach molekulových jednotiek prepojených homopolárnymi väzbami, akoby retiazky papierových svoriek. Tým sa vyvracala teória koloidov zastávaná prominentnými chemikmi Emilom Fischerom a Heinrichom Wielandom. Po roku 1930 sa však Staudingerova hypotéza plne potvrdila. Staudinger došiel k záverom, že sila a pružnosť prírodných vlákien je závislá výlučne na ich makromolekulárnej štruktúre, na ich dlhej, do tvaru nite sformovanej molekuly. Staudinger dostal v roku 1953 Nobelovu cenu za objavy v oblasti makromolekulárnej chémie.
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hermann Staudinger na českej Wikipédii.