Vitoša
Vitoša (bulh. Витоша) je pohorie nachádzajúce sa neďaleko bulharského hlavného mesta Sofia, ktorému tvorí impozantnú kulisu. Najvyšším vrcholom je Černi vrăch (2 290 m). Horstvo má pre svoju jedinečnosť štatút národného parku - druhého najstaršieho na Balkáne (po NP Biogradska gora).
Vitoša (Витоша) | |||
pohorie | |||
pohľad na Vitošu zo Sofie | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Časť | Rodopske planine | ||
Najvyšší bod | Černi vrăch | ||
- výška | 2 290 m n. m. | ||
Geologické zloženie | žula | ||
pohorie na mape Bulharska
| |||
Wikimedia Commons: Vitosha | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Poloha
Sever masívu vymedzuje Sofijska kotlovina, východ tokom rieky Iskăr a na západe tvoria hranicu pohoria údolia rieky Struma. Na juhu sa dá považovať za koniec pohoria priesmyk Klisura, ktorý oddeľuje Vitoša od vyššieho, susedného pohoria Rila.
Geografia
Pohorie Vitoša zaberá plochu 266 km², pričom dĺžka masívu je približne 20 km a v najširšom mieste dosahuje okolo 18 km. Nachádza sa tu na 10 štítov vyšších 2 000 metrov. Geologicky je pohorie tvorené prevažne žulou. Vitoša je významným zdrojom pitnej vody pre hlavné mesto a okolie, predovšetkým vďaka svojim početným minerálnym prameňom. Rozsiahle sú tu ako ihličnaté, tak listnaté lesy. Vo vyšších polohách sa nachádzajú klasické horské lúky.
Vrcholy
|
|
Turizmus
Pohorie je významným strediskom zimných športov a turistiky vôbec. Predovšetkým dobré sprístupnenie prímestskými dopravnými linkami, spôsobuje najmä cez víkendy obrovské návštevnosti. Na vrchole vrchu Čierni vrch sa nachádza meteorologická stanica doteraz fungujúca už od roku 1935. Stanica tiež slúži ako bivak pre turistov a je zároveň základňou miestnej horskej služby. Turisticky navštevovaný úkaz pohoria je tzv. kamenná rieka Zlatnite Mostove. Tá pozostáva z prúdu veľkých balvanov prebiehajúcich podľa úbočí hôr. V podstate sa jedná o ľadovcovú morénu, ktorú tu po sebe zanechal dávny ľadovec.
Pozri aj
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vitoša na českej Wikipédii.