Černi vrăch
Černi vrăch (bulh. Черни връх) je najvyšší bod pohoria Vitoša. Svojou výškou 2 290 m n. m. je štvrtým medzi najvyššími vrcholmi bulharských pohorí po Musale (Rila), Vichrene (Pirin) a Boteve (Stará planina). Triangulačný bod vrcholu je vo výške 2 280,5 m n. m., ale niekoľko kamenných kôp dopĺňa celkovú výšku do 2 290 m n. m.
Černi vrăch | |||
vrch | |||
na vrchole | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Sofia | ||
Pohorie | Vitoša | ||
Nadmorská výška | 2 290 m n. m. | ||
Geologické zloženie | žula | ||
pohorie Vitoša na mape Bulharska
| |||
Wikimedia Commons: Cherni Vrah, Vitosha | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Na vrchole sa nachádza meteorologická stanica, ktorá bola vybudovaná v rokoch 1934 – 1935 a začala slúžiť svojmu účelu 1. septembra 1935. Časť stanice funguje ako prístrešok pre turistov, je možné tu zakúpiť aj občerstvenie, vrátane vareného jedla.
Na Černi vrăch vedie niekoľko turistických trás z viacerých východzích bodov. Černi vrăch je jedným zo 100 objektov nachádzajúcich sa v zozname: 100 národných turistických objektov Bulharska.
Historický hromadný výstup v roku 1895
27. augusta 1895 sa konal prvý hromadný výstup na Černi vrăch. Výstup organizoval bulharský spisovateľ Aleko Konstantinov a spolu s ním a ďalším bulharským spisovateľom a národným buditeľom Ivanom Vazovom sa vtedy výstupu zúčastnilo 300 ľudí. Tento deň sa ráta ako začiatok organizovaného turizmu v Bulharsku a pripomína sa každoročne hromadným výstupom na vrchol. Výstup sa koná vždy cez posledný augustový víkend.
Galéria
- Pohľad k vrcholu z Vitošského plata
- Meteorologická stanica na vrchu
- Černi vrăch v zime
Zdroj
- CVETANOV, Momčil. Българските планини. Stara Zagora : DOMINO. 296 s. ISBN 9789546512499. S. 197. (po bulharsky)