Venus Williamsová

Do profesionálneho tenisu Venus nahliadla pod trénerským vedením svojich rodičov Richarda Williamsa a Oracene Priceovej v roku 1994 a hneď sa skoro postarala o prekvapenie, keď na turnaji v Oaklande mala set a brejk k dobru proti nasadenej jednotke Sánchezovej Vicariovej, ale výhodu nepremenila. Ešte v ďalších dvoch rokoch štartovala na profesionálnom okruhu WTA Tour skôr výnimočne.

V roku 1997 ale razantne vstúpila medzi najlepšie hráčky sveta, keď hneď pri svojej prvej účasti na US Open postúpila až do finále, kde ale prehrala s Martinou Hingisovou 0:6 a 4:6.

Rok 1998 priniesol tzv. „Williams Family Mixed Doubles Grand Slam“. Sestry Williamsové boli členkami víťazného páru v súťaži zmiešanej štvorhry na všetkých štyroch grandslamových turnajoch. Venus sa na tomto zvláštnom úspechu podieľala víťazstvami s partnerom Justinom Gimelstobom na Australian Open a na French Open. V dvojhre na všetkých grandslamoch postúpila až do štvrťfinále, na US Open vyhrala ešte jeden zápas navyše, zvíťazila v už zaniknutom Grand Slam Cupe a v turnajoch v Miami, vtedy známejšom pod menom štvrti Key Biscayne, a v Oklahoma City a na konci roku bola svetovou päťkou.

O rok neskôr jej zoznam víťazstiev obsahoval dokonca päť turnajov a dva grandslamové tituly vo štvorhre so sestrou Serenou. Stále ale čakala na grandslamový prielom v dvojhre, aj jej sestra sa dočkala skôr – vyhrala jesenný US Open.

V roku 2000 sa Williamsová dočkala. Zvíťazila vo Wimbledone aj na US Open, okrem toho získala ďalšie tri tituly na WTA Tour. Jej účasť a účasť jej sestry enormne zvýšila záujem o tenisový turnaj na olympijských hrách v Sydney. Venus vyhrala obidve zlaté medaily, v dvojhre a so sestrou vo štvorhre.

Ešte dva roky trvala nadvláda obidvoch sestier. Na začiatku roka 2001 spolu vyhrali štvorhru na Australian Open, čím skompletovali svoju zbierku deblových titulov z turnajov Grand Slamu. Venus obhájila víťazstvo vo Wimbledone aj na US Open, vo Flushing Meadows nestratila v priebehu turnaja ani jediný set. Keď potom nadviazala dobrým začiatkom nového roku, stala sa 25. februára 2002 po prvýkrát svetovou jednotkou, ako prvá hráčka čiernej pleti v histórii. Sestry Williamsové v tomto roku spolu vyhrali 15 titulov, Venus sedem, Serena osem. Na čele svetového rebríčka strávila Venus v roku 2002 v troch oddelených obdobiach celkom 11 týždňov.

S výnimkou Paríža 2003 sestry Williamsové ovládli grandslamové turnaje – od French Open 2002 do Wimbledonu 2003 hrali päťkrát zo šiestich turnajov spolu vo finále, Venus zakaždým prehrala. V semifinále Wimbledonu 2003 jej po zranení proti Kim Clijstersovej pomohlo prerušení zápasu kvôli dažďu, zápas otočila a postúpila do štvrtého finále vo Wimbledonu v rade.

14. septembra 2003 bola zavraždená staršia sestra Venus a Sereny Yetunda Priceová. Dopad tejto udalosti a k tomu zranenia, ktoré vyradili obidve sestry do konca roku z turnajov, prispeli ku koncu ich suverenite.

V roku návratu sa Venus Williamsovej darilo striedavo. Vyhrala turnaje v Charlestone a vo Varšave, ale vo finále v Berlíne musela vzdať kvôli zraneniu. Na Grand Slamoch sa dostala najďalej do štvrťfinále v Paríži, vo Wimbledonu k jej porážke prispel verdikt rozhodcu Teda Wattsa, ktorý v tajbrejku druhého setu omylom pripočítal loptičku navyše jej súperke Chorvátke Špremovej. V americkej jesennej sezóne ju trikrát porazila Lindsay Davenportová, vrátane štvrtého kola US Open.

Na turnaji v Miami v roku 2005 síce Venus Williamsová vypadla v semifinále, ale pred tím porazila po prvýkrát za posledných 3,5 roka sestru Serenu. Víťazstvo na menšom turnaji v Istanbule a na French Open porážka od Bulharky Karatančevovej, neskôr potrestanej za doping, nenaznačovali podstatné zlepšenie. Wimbledon ale priniesol zmenu. V semifinále vyradila obhajkyňu titulu Šarapovovú a vo finále odvrátila proti Davenportovej mečbal a v najdlhšom finále ženskej dvojhry všetkých čias zvíťazila na turnaji tretíkrát v kariére. Odvrátiť mečbal a vyhrať sa vo finále ženskej dvojhry vo Wimbledone nikomu nepodarilo 70 rokov.

Venus Williamsová bola ako 14. nasadená papierovo najslabšou hráčkou, ktorá kedy vyhrala Wimbledon – až do roku 2007, keď sama svoj rekord prekonala.

Druhá polovica roku 2005 nebola pre Venus Williamsovú taká úspešná, nevyhrala žiadny turnaj a na US Open sa dostala do štvrťfinále.

Rok 2006 pre ňu tiež nezačal dobre. Na Australian Open prehrala hneď v prvom kole s Bulharkou Pironkovovou a ďalšie tri mesiace nehrala kvôli zraneniu. Na antuke se jej nedarilo a vo Wimbledone vypadla v treťom kole so Srbkou Jelenou Jankovićovou. Problémy so zápästím, ktoré ju trápilo už v tomto stretnutí, ju potom vyradili na zvyšok sezóny a tiež z Australian Open 2007. Po deviatich rokoch vypadla kvôli zraneniam z prvej svetovej pätnástky. Keď sa po štyroch mesiacoch vrátila na dvorce, vyhrala vo februári turnaj v Memphise. V svetovom rebríčku sa ale pohybovala až v štvrtej desiatke.

Na ďalších turnajoch sa nedostala ďalej ako do semifinále, ale na French Open sa zablysla v druhom kole podaním s rýchlosťou 206 km/h, najrýchlejším servisom v histórii ženského tenisu.

Wimbledon ju znovu zastihol vo vrcholnej forme. Odvrátila hroziace vyradenie od Japonky Morigamiovej v treťom kole, keď prehrávala 6:2, 3:6 a 3:5. Od tej chvíle bolo jej vystúpenie suverénne, proti Šarapovovej, Kuznecovovej, Ivanovićovej ani vo finále proti Marion Bartoliovej už nestratila ani set a v šiestom wimbledonskom finále poštvrtýkrát zvíťazila. Vinou predchádzajúcich zranení bola Venus Williamsová nasadená až ako číslo 23, ešte o deväť miest nižšie ako pri vlastnom rekorde z roku 2005. Získala prémiu 700 tisíc libier (asi 1,4 milióna dolárov), po prvýkrát v histórii Wimbledonu rovnakú ako pre víťaza mužskej dvojhry. O vyrovnanie podmienok sa predtým sama zaslúžila pokračovaním kampane B. J. Kingovej, napr. ostrou kritikou pred začiatkom Wimbledonu 2006 na stránkach New York Times.[1]