Tyson Gay

(Pozn.: Časy sú uvedené v UTC+9, miestny osacký čas)

Tyson Gay bežal v prvom rozbehu v ôsmej dráhe. Skončil na druhom mieste časom 10,17 s, čím postúpil do medzibehu,[5] v ktorom vyhral svoj beh časom 10,06 s a kvalifikoval sa do semifinále.[6] V semifinále vyhral svoj beh a takisto dosiahol i celkovo najlepší čas 10,00 s.[7] Týmto výkonom postúpil do finále. Pred Majstrovstvami sveta sa Tyson Gay vyjadril, že jeho súboj s Asafom Powellom môže priniesť zlepšenie svetového rekordu, čo bolo vtedy 9,77 s. Takisto povedal, že má motiváciu bežať za svojho bývalého trénera Lanca Baumanna, ktorého v lete 2006 odsúdili za spreneveru peňazí a fiktívne vyplácanie finančných prostriedkov atlétom.[8] Vo finále nakoniec vyhral časom 9,85 s, tretí bol Asafa Powell, druhý skončil Derrick Atkins s časom 9,91 v národnom rekorde. Bežalo sa v protivetre 0,5 m/s a reakcia Tysona Gaya bola 0,143 s.[9]

Vývoj pretekov

Tyson Gay vo finálovom behu na 200 metrov

Podobne ako v behu na 100 metrov, vyhral aj beh na 200 metrov. Z rozbehu postúpil časom 20,46 s do medzibehu,[10] ktorý celý vyhral časom 20,08 s.[11] Postúpil do semifinále a časom 20,00 s ho takisto vyhral.[12] Vo finále bežal v štvrtej dráhe a časom 19,76 s získal zlatú medailu, čím o 15 stotín vyhral nad Usainom Boltom. Štartová reakcia Tysona Gaya bola 0,143 s a tento výkon dosiahol v protivetre 0,8 m/s.[13] V tomto behu prekonal aj rekord majstrovstiev sveta, keď o 3 stotiny sekundy zlepšil rekord Michaela Johnsona z Majstrovstiev sveta 1995. Po tomto zlepšení rekordu majstrovstiev sveta sa vyjadril, že to môže byť odrazový bod k prekonaniu svetového rekordu na tejto trati, ktorý má takisto Michael Johnson (19,32 s).[4]

Ako tretí atlét v histórii získal "double", t. j. zlatú medailu v behu na 100 a aj 200 metrov na jedných majstrovstvách sveta. Pred ním to boli Maurice Greene a Justin Gatlin, obaja Američania.[4]

V semifinálovom behu nebežal, ale USA i bez neho postúpili do finále časom 38,10 s, čo bol výkon sezóny pre štafetu USA.[14] Vo finále už Tyson Gay nastúpil a bežal na treťom úseku. USA vyhralo štafetu v novom výkone roka časom 37,78 s, a to o 11 stotín pred Jamajkou a 12 pred Veľkou Britániou. Finálové zloženie štafety USA bolo: Darvis Patton, Wallace Spearmon, Tyson Gay a Leroy Dixon.[15]

Ako tretí atlét získal na jedných majstrovstvách sveta tri zlaté medaily. Pred ním to bol Carl Lewis v 1987 (beh na 100 m, skok do diaľky, štafeta na 4x100 m) a Maurice Greene v 1999 (beh na 100 m, beh na 200 m, štafeta na 4x100 m).[4][15]

Stal sa najvýraznejšou postavou týchto Majstrovstiev sveta. Vyhral tri zlaté medaily.[4]

Začiatkom roka 2008 sa vyjadril, že chce napodobniť Carla Lewisa, ktorý vyhral na Letných olympijských hrách 1984 v Los Angeles zlaté medaily v behu na 100 a 200 metrov a tak získal "olympijské bežecké double".[16]

Počas americkej kvalifikácie na olympijské hry, ktorá je zároveň Majstrovstvami USA zabehol na trati 100 metrov v semifinále osobný rekord 9,77 s, čo je aj americký rekord.[17] Vo finále zabehol ešte lepší čas - najlepší čas histórie tohto behu - bežal za 9,68 s, ale s nedovolenou podporou vetra 4,1 m/s, čo je 2,1 m/s nad povolený limit, preto tento čas nebol uznaný ako oficiálny svetový rekord.[18] V behu na 200 metrov sa zranil a nedobehol. Približne na 50 metri dostal kŕč, padol na trať, a utrpel zranenie kolennej šľachy[19]. Na olympijské hry sa tak na tejto trati nekvalifikoval.[20]

Tyson Gay štartoval v behu na 100 a v štafete na 4x100 metrov. V behu na 100 metrov bežal v piatom rozbehu, z ktorého časom 10,22 s postúpil do medzibehu.[21] Z medzibehu sa kvalifikoval do semifinále časom 10,09 s.[22] V semifinále prekvapujúco skončil na piatom mieste a do finále nepostúpil. Chýbali mu k tomu dve stotiny sekundy na posledný postupový čas Darvisa Pattona (10,03 s).[23] Jeho nepresvedčivé výkony boli spôsobené zraneným, ktoré utrpel počas kvalifikácie.[19]

V štafete na 4 x 100 metrov vypadla štafeta USA v zložení Rodney Martin, Travis Padgett, Darvis Patton a Tyson Gay už v semifinálovom behu po tom,[24] ako Darvis Patton a Tyson Gay spravili chybu pri odovzdávke kolíka. Tyson Gay povedal, že je to jeho vina, naopak Darvis Patton, že chybu spravil on. Zároveň však dodal, že celý týždeň trénovali odovzdávky a to, že im kolík vypadol, sa im nestalo.[25]

V príprave na sezónu 2009 si novembri 2008 zranil koleno. Netrénoval šesť týždňov.[26]

V behu na 100 a 200 metrov sa nekvalifikoval Majstrovstvá sveta 2011, keď nenastúpil na štart pre zdravotné problémy s pravým bokom.[27]

• Tréneri: Lance Brauman a Jon Drummond

Majstrovstvá sveta

• Osaka 2007
  • 100 m - 9,85 s
  • 200 m - 19,76 s
  • 4x100 m - 37,79 s

Medzinárodná asociácia atletických federácií

• Najlepší atlét (muž)
  • 2007

USA

• Najlepší športovec (muž)
  • 2007

• Cena Jesseho Owensa
  • 2007

• Súčasný držiteľ amerického rekordu v behu na 100 metrov časom 9,69 s.

Časy pod 10 sekúnd

Čas	Vietor	Dátum	Miesto	Poznámka
9,69	2,0	20. september 2009	Šanghaj
9,71	0,9	16. august 2009	Berlín
9,77	1,6	28. jún 2008	Eugene
9,77	0,4	10. júl 2009	Rím
9,84	1,0	18. august 2006	Zürich
9,84	−0,5	22. jún 2007	Indianapolis
9,85	−0,5	26. august 2007	Osaka
9,85	1,7	31. máj 2008	New York City
9,88	2,0	21. júl 2006	Rethymno
9,88	1,1	16. september 2006	Atény
9,88	-0,2	12. september 2009	Solún
9,92	0,9	9. september 2006	Stuttgart
9,96	−0,5	3. september 2006	Berlín
9,97	0,2	25. júl 2006	Štokholm
9,97	−1,1	22. jún 2007	Indianapolis
9,98	1,9	21. jún 2007	Indianapolis

Časy pod 20 sekúnd

Čas	Vietor	Dátum	Miesto	Poznámka
19,58	1,3	30. máj 2009	New York
19,62	−0,3	24. jún 2007	Indianapolis
19,68	−0,1	10. september 2006	Stuttgart
19,70	0,4	11. júl 2006	Lausanne
19,76	−0,8	30. august 2007	Osaka
19,78	0,0	10. júl 2007	Lausanne
19,79	0,2	25. august 2006	Brüssel
19,84	0,2	28. júl 2006	Londýn
19,93	0,6	9. jún 2005	Sacramento
19,96	−1,5	9. september 2005	Monako
19,97	−0,5	5. máj 2007	Kingston
19,99	1,8	22. júl 2005	Londýn