Tuviansko
Tuviansko (do roku 2000 Tuva), dlhý tvar Tuvianska republika, (po rusky Республика Тыва, po tuviansky Тыва Республика) je republika Ruskej federácie ležiaca na juhu Sibíri. Má 305 510 obyvateľov a 170 500 km². Hlavným mestom je Kyzyl.
| Tuvianska republika | |||||
| |||||
| Štátna hymna: | |||||
 | |||||
| Hlavné mesto | Kyzyl °′ .š. °′ .d. | ||||
| Najväčšie mesto | |||||
| Úradné jazyky | |||||
| Štátne zriadenie |
|||||
| Vznik | |||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
170 500 km² km² ( %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2002) • hustota (2002) |
305 510 1.8/km² | ||||
| Mena | () | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
+7 (UTC) (UTC) | ||||
| Internetová doména | |||||
| Smerové telefónne číslo | + | ||||
Dejiny
Do 18. storočia krajinu kontrolovali Mongoli, potom ju ako súčasť Vonkajšieho Mongolska ovládla čchingská Čína, a to až do roku 1911. Od roku 1860 začalo na základe rusko-čínskej zmluvy ruské osídľovanie [chýba zdroj]. Počas čínskej revolúcie v roku 1911 oblasť obsadila ruská armáda a Tuva sa stala formálne nezávislou pod ruským protektorátom. Počas ruskej občianskej vojny krajinu obsadili boľševici a v roku 1921 vyhlásili nezávislú Tuviansku ľudovú republiku (Tannu Tuva), ktorá existovala až do roku 1944, kedy ju anektovalo ZSSR. O legálnosti tohto činu sa v Tuve dodnes vedú spory [chýba zdroj].
Názvy
Pôvodný názov Tuvianskej republiky, ktorá vznikla v roku bol 1921, bol Tannu-Tuva, Tannu-Tuva Ulus, po tuviansky Tangdy-Tyva. Tento názov platil až do prijatia ústavy v roku 1926. Odvtedy sa používal názov Tuvianska aratská republika (skrátene TAR), ktorý sa do ruštiny zvyčajne prekladal ako Tuvinskaja Narosnaja Respublika – Tuvianska ľudová republika.
Prírodné pomery
Väčšia časť republiky sa nachádza na náhornej plošine s priemernou nadmorskou výškou 600 m n. m. Tú obklopujú vysoké hory – zo severnej strany Západný Sajan (pohorie Sajany) a z juhu pohorie Tannu-Ola s najvyšším vrcholom Mongun Tajga (3 351 m). Hlavnou riekou je Jenisej; jej dve zdrojnice Velký (Bolšoj) a Malý (Malyj) Jenisej sa zlievajú v Kyzyle. Západná časť Tuvy odvodňuje ďalší prítok rieky Jenisej, rieka Chemčik. Podnebie je drsné, kontinentálne, s priemernými teplotami −32 °C v januári a 18 °C v júli.
Obyvateľstvo
Asi 77% obyvateľov tvoria turkickí Tuvianci, Rusov je 21 % a majú prevahu hlavne v mestách. Medzi najrozšírenejšie náboženstvo patrí tibetský budhizmus, šamanizmus a pravoslávna cirkev.
Ekonomika
Okrem poľnohospodárstva (chovu sobov, jakov a ťiav) je v krajine rozvinutá aj ťažba nerastných surovín (hlavne uhlia, kobaltu, zlata, železnej rudy), kovospracujúci, drevospracujúci a potravinársky priemysel. Väčšina priemyslu sa nachádza okolo hlavného mesta a druhého najväčšieho mesta Ak-Dovurak.
Ďalšie mestá
- Ak-Dovurak
- Čadan
- Šagonar
- Turan
Galéria
Azas
Rozoberanie jurty.jpg.webp)
Tuvinec
Ťažba uhlia
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tuva na českej Wikipédii.
 |
Ruský portál |
