Turkické jazyky

Turkické jazyky (iné názvy: turecké jazyky, staršie turkské jazyky, turkotatárske jazyky, zriedkavo turkitské jazyky, türkské jazyky) sú jedna z vetví altajských jazykov, ale niekedy sa považujú za samostatnú jazykovú rodinu. Výraz sa občas používa aj v mierne užšom význame - pozri nižšie pod Delenie.

Mapa rozšírenia turkických jazykov.

Delenie

Vysvetlivka: Slová uvedené v zátvorkách sú synonymá slova pred zátvorkou.

Aktuálna systematika podľa viacerých zdrojov[1]

turkické jazyky:

  • prototurkičtina (praturkičtina, turkičtina)
  • z-turkické jazyky (z a š skupina turkických jazykov, bežné turkické jazyky, turkické/turecké/turkotatárske jazyky v užšom zmysle)
    • juhovýchodné turkické jazyky (čagatajské jazyky, ujgurské jazyky (význam A), východné turkické jazyky/východoturkické jazyky, karlucké jazyky, stredoázijské (turkické) jazyky, východotürkütské jazyky)
      • staroturkičtina v širšom zmysle
        • orchonská turkičtina (staroturkičtina v užšom zmysle, starooghuzština) – t.j. jazyk Göktürkov (=Köktürkov, Modrých Turkov), jazyk orchonských nápisov
        • staroujgurčina - staroujgurčina je aj synonymum čagatajčiny
      • karlučtina (karlucko-ujgurské jazyky)
        • †stredoturkický slovník Mahmúda al-Kášgarího
        • jazyk karachánovského štátu („karachanidčina“) – zaraďovaný aj pod aralsko-kaspické jazyky
        • †jazyk po karachánovskom období
      • chórezmčina (chorezmijčina, chórezmská turkičtina, chorezmijská turkičtina, karluk-chórezmčina, chórezmská ujgurčina, chorezmijská ujgurčina) – bol to aj jazyk východnej Zlatej hordy; zaraďované aj ako izolovaný jazyk priamo pod (z-)turkické jazyky
      • čagatajčina (starouzbečtina)
      • cátančina (ducha)
      • uzbečtina – delí sa buď na 4 skupiny dialektov (severná uzbečtina (Kazachstan), južná uzbečtina (Uzbekistan, Afganistan; iranizovaná alebo neiranizovaná), kypčak-uzbečtina, oghuz-uzbečtina) alebo podľa Ethnologue ako „makrojazyk“ uzbečtina na 2 jazyky (severná uzbečtina (Uzbekistan, Kazachstan, vrátane kypčak-uzbečtiny a oghuz-uzbečtiny) a južná uzbečtina (Afganistan))
      • ujgurčina (novoujgurčina) v širšom zmysle
      • taranči(ilijská ujgurčina)
      • ili turki
      • ainu (aini, ejnu)
      • saryg-ujgurčina (sary-ujgurčina, západná ujgurčina) – zaraďované aj do severovýchodnej skupiny
    • juhozápadné turkické jazyky (oghuzské jazyky, turkménske jazyky, južné turkické jazyky/juhoturkické jazyky, (chaladžština a) západotürkütské jazyky; jazyky označené * Ethnologue radí ako turecké jazyky, a označené ** ako azerbajdžanské jazyky)
      • staroanatolčina (seldžučtina)
      • staroosmančina
      • západooghuzské jazyky
      • juhooghuzské jazyky
        • chaladžština (**) – Johanson ho klasifikuje ako oddelenú skupinu
        • salčuk (salčuq) (**)
        • afganská oghuzská skupina dialektov- afšár (afšar), baharlu, nafar atď.
        • iránska oghuzská skupina dialektovsonkorí (sonqorí), ainállu (aynallu), kaškajčina(**) (kašká’i, qašqai, qašqají)
      • východooghuzské jazyky (oghuzsko-turkménske jazyky)
      • salarčina – zaraďované aj pod juhovýchodnú skupinu
    • severozápadné turkické jazyky (kypčacké jazyky, kumánske jazyky, západné turkické jazyky/západoturkické jazyky)
      • aralsko-kaspické jazyky (aralo-kaspické jazyky, juhokypčacké jazyky, kypčacko-nogajské jazyky):
        • kazaština
        • karakalpačtina
        • (moderná) kirgizština ((moderná) kyrgyzština) – zaraďovaná aj k altajským turkickým jazykom
        • nogajčina
        • (†)kypčak-uzbečtina – zaraďovaná asi aj pod kumánčinu/kypčačtinu, lebo má rovnaký ISO kód
        • fu-jü (fu-jüská kirgizština, juhosíbirske turkické jazyky) – zaraďované aj ako dialekt chakaštiny
      • pontsko-kaspické jazyky (ponto-kaspické jazyky, čiernomorsko-kaspické jazyky, západokypčacké jazyky, (pečenežština a) kypčacko-oghuzské jazyky)
        • karačajčina-balkarčina (balkarčina v širšom zmysle)
          • karačajčina
          • balkarčina v užšom zmysle
        • karaimčina (karajčina)
        • kumyčtina
        • krymčačtina (krimčačtina, židovská krymská tatárčina) – považovaná aj za nárečie krymskej tatárčiny
        • krymská tatárčina – zaraďovaná aj pod juhozápadnú skupinu
        • pečenežština
        • kumánčina (polovečtina) a †kypčačtina
      • uralské jazyky (severokypčacké jazyky, volžsko-uralské jazyky, kypčacko-bulharské jazyky):
        • jazyk západnej Zlatej hordy (starotatárčina)
        • tatárčina – dialekt centrálna tatárčina (kazanská tatárčina), dialekt západná tatárčina (mišarčina) a zmiešané dialekty (astrachánskotatársky a príp. ďalšie)
        • západosibírska tatárska skupina dialektov (dialekt východná tatárčina) – turinčina, barabinčina, tomčina (tomské nárečie), ťumenčina, išimčina, irtyština, toboľčina, tarčina a iné
        • baškirčina
    • severovýchodné turkické jazyky (altajské jazyky, sibírske jazyky, severné turkické jazyky/severoturkické jazyky, ujgurské jazyky (význam B), ujgursko-oghuzské jyzyky)
      • starokirgizština – zaraďované aj do (?) juhovýchodnej skupiny
      • juhosibírske jayzky
        • čulymčina - zaraďovaná aj pod severozápadnú skupinu
        • sajanské turkické jazyky
          • tuviančina
          • karagaština (tofalarčina, tofa)
        • jenisejské turkické jazyky (chakaské jazyky bez čulymčiny)
          • chakaština
          • šorčina – uvádzané aj spolu s čulymčinou
          • dialekty príbuzné šorčine – sagajčina (sagaj), kačinčina (kača), kyzylčina (kyzyl, qyzyl)
        • altajské turkické jazyky (altajčina v širšom zmysle, ojrotské jazyky)
          • severná altajčina - dialekty tubalarčina (tuba, tuba-kiži, jyš-kiži), kumandinčina (kumandi, kumandy, kumandú, kumandy-kiži), čelkančina (, kuu-kiži, lebedinčina); zaraďované aj ku kirgižštine
          • južná altajčina (ojrotčina) v širšom zmysle – dialekty južná altajšina v užšom zmysle (ojrotčina v užšom zmysle, altajčina v užšom zmysle, altaj-kiži), teleutčina (teleut, tälängät), telengitčina (telengit, tälängit, tälängüt)
      • severosibírske jazyky (jakutské jazyky)
    • urumčina – považovaná aj za nárečie krymskej tatárčiny alebo aspoň za jazyk patriaci priamo pod severozápadnú skupinu
  • r-turkické jazyky (r a l skupina turkických jazykov, oghurské jazyky, bulharské jazyky, hunsko-bulharské jazyky, turkicko-bulharské jazyky, bulharsko-turkické jazyky)
    • ?†hunčina
    • ?†chazarčina
    • ?†avarčina (turkická avarčina) – pozor na zámenu s modernou avarčinou
    • protobulharčina (prabulharčina, starobulharčina)
      • raná protobulharčina
      • podunajská bulharčina
      • povolžská bulharčina
    • čuvaština

Poznámka: V slovenčine sa môže vždy alternatívne písať:

  • namiesto oghuz... : oguz...
  • namiesto oghur... : ogur...
  • namiesto kypčak... : kipčak...
  • namiesto turkick...: tureck... alebo turksk... alebo turkotatársk...

Chronologická systematika [2]

Turkické jazyky:

  • staroturkické jazyky– 8-10. stor. resp. 8. - 13. stor.
  • stredoturkické jazyky – 11.-15. stor. resp. 13. - polovica 19. stor.
  • novoturkické jazyky – od. 16. stor. resp. od polovice 19. stor.

Systematika podľa Johansona 1998 [3]

Turkické jazyky:

  • prototurkičtina
  • bežné turkické jazyky
    • juhovýchodná vetva (ujgurské jazyky)
      • západná skupina
        • uzbečtina (vrátane oghuz-uzbečtiny, bez kypčak-uzbečtiny)
      • východná skupina
        • taranči
        • salarčina
        • ujgurčina
        • saryg-ujgurčina (sary-ujgurčina)
        • východné turkické dialekty – dialekty z lokalít Kuča, Aksu, Chotan, Jarkand, Kašgar, Čerčen, Kerija, Turfan a i. (slabo preskúmané)
    • juhozápadná vetva (oghuzské jazyky)
      • juhooghuzská skupina
        • afganská oghuzská skupina dialektov- afšár (afšar)
        • iránska oghuzská skupina dialektovsonkorí (sonqorí), ainállu (aynallu), kaškajčina (kašká’i, qašqai, qašqají)
      • východooghuzská skupina
      • západooghuzská skupina
    • severozápadná vetva (kypčacké jazyky)
      • juhokypčacká skupina (aralsko-kaspické jazyky
      • západokypčacká skupina
      • severokypčacká skupina (volžsko-uralské jazyky)
        • západosibírska tatárska skupina dialektov – dialekty turinčina, barabinčina, tomčina (tomské nárečie), ťumenčina, išimčina, irtyština, toboľčina, tarčina a iné
        • tatárčina- kazanská tatárčina, mišarská tatárčina
        • baškirčina
    • severovýchodná vetva (sibírske jazyky)
      • juhosibírska skupina
        • čulymčina - dialekt küerik a pod.
        • sajanské turkické jazyky
          • tuviančina
          • karagaština (tofalarčina, tofa)
        • jenisejské turkické jazyky
          • chakaština
          • šorčina
          • dialekty príbuzné šorčine – sagaj, kača, kyzyl (qyzyl)
        • altajské turkické jazyky
          • altajčina
          • dialekty príbuzné altajčine – tuba, kumandi, , teleut, telengit (autor dodáva, že niektoré tieto dialekty sú blízke kirgizštine)
      • severosibírska skupina
  • arghu-turkické jazyky
    • chaladžština
  • bulharsko-turkické jazyky

Systematika podľa Baskakova 1960 a 1981 [4]

turkické jazyky:

  • prototurkičtina
  • východohunská vetva (východoturkické jazyky)
    • ujgurské jyzyky (ujgursko-oghuzské jazyky)
      • ujgursko-tuküské jazyky
        • tuviančina
        • tofalarčina (karagaština)
        • staroujgurčina
        • starooghuzština
      • jakutské jazyky
      • chakaské jazyky
        • chakaština
        • kamasinčina
        • šorčina
        • čulymská tatárčina
        • severná altajčina
        • sary-ujgurčina
    • kirgizsko-kypčacké jazyky
      • starokirgizština
      • kirgizština
      • južná altajčina (altajčina)

Poznámka: Hunčina je tu zrejme považovaná za jazyk, ktorého rozdelením na západnú časť (západohunská vetva) a východnú časť (východohunská vetva) vznikli všetky dnešné turkické jazyky. [5]

Referencie

  1. Hlavné zdroje: KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Jazyky sveta v priestore a čase. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Veda, 1996. 356 s. ISBN 80-224-0459-4. S. 157-162. ; Ethnologue vydanie z roku 2009 http://www.ethnologue.com/show_family.asp?subid=48-16; http://linguistlist.org/; Strom nazvaný "Composite" verzia (t.j. verzia hlavne podľa Johansona 1998) na http://multitree.org; Doplnkové zdroje: MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. ; schémy Baskakova, Olega Mudraka a Mengesa na http://www.phil.muni.cz/jazyk/files/ALTAJSKAklasifikace.pdf; http://turkoloji.cu.edu.tr/DILBILIM/johanson_01.pdf ;článok Alttürkische Sprache na nemeckej wikipédii
  2. Krupa, V., Genzor, J.: Jazyky sveta v priestore a čase, 1996; Erdal, M.: A Grammar of Old Turkic,
  3. http://www.phil.muni.cz/jazyk/files/ALTAJSKAklasifikace.pdf a strom urobený podľa Johansona 1998 na http://multitree.org/
  4. http://www.phil.muni.cz/jazyk/files/ALTAJSKAklasifikace.pdf; http://www.eurasica.ru/articles/lingvo/otdelnye_klassifikatsii_tyurkskih_yazykov/
  5. vyplýva to logicky zo schémy a porov. napr. aj diskusiu

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.