Jazyková rodina

• africké jazyky v užšom zmysle (t. j. jazyky Afriky iné ako semitsko-hamitské, austronézske či indoeurópske) – len kolektívne pomenovanie, nie rodina:
  • nigersko-kordofánske jazyky – existencia skupiny sporná:
    • nigersko-konžské jazyky (354 mil)
    • kordofánske jazyky – pre zástancov neexistencie nigersko-kordofánskej skupiny patria do nigersko-konžských jazykov
  • nílsko-saharské jazyky (34 mil) – považované niektorými len za jazykový zväz, vnútorné členenie veľmi sporné
  • khoisanské jazyky (385 tis.) – považované niektorými len za jazykový zväz
• altajské jazyky – existencia rodiny je sporná, často považovaná len za jazykový zväz; niekedy zahŕňajú aj kórejčinu, japonské jazyky, ainčinu a niektoré iné jazyky; možno súčasť uralsko-altajských jazykov³, ojedinele považované za súčasť eurázijských jazykov¹ alebo nostrických jazykov¹⁰:
  • turkické jazyky (=turkské jazyky, turecké jazyky, zast. turkotatárske jazyky) (150 mil)
  • mongolské jazyky (6,6 mil)
  • mandžusko-tunguzské jazyky (~100 tis.)
• andamanské jazyky (500) – slabo preskúmaná, ojedinele považované za súčasť tzv. indopacifických jazykov⁴- každopádne sú zrejme príbuzné s časťou papuánskych jazykov
• austrálske jazyky (< 40 tis.; existencia tejto rodiny je najnovšie podľa R.M.W. Dixona 2002 nedokázateľná) – najväčšia sem patriaca skupina/rodina sú pama-nyungské jazyky
• austroázijské jazyky (95 mil.) – ojedinele považované za príbuzné s austronézskymi jazykmi (austrické jazyky⁶)
• austronézske jazyky (296 mil.) – starší názov malajsko-polynézske jazyky sa dnes používa len pre časť týchto jazykov; niekedy považované za príbuzné s tajskými jazykmi alebo japonskými jazykmi, ojedinele s indoeurópskymi alebo s austroázijskými jazykmi (austrické jazyky⁶)
• drávidské jazyky (220 mil) – možno príbuzné s uralskými jazykmi ; a/alebo s elamčinou (tzv. elamo-drávidské jazyky)
• churritsko-urartské jazyky – slabo preskúmaná, vymretá, patrí sem len churritčina a urartčina; ojedinele považované za súčasť kaukazských jazykov alebo alarodských jazykov⁷
• indiánske jazyky – len kolektívne pomenovanie pre početné jazykové rodiny, nie jazyková rodina v pravom slova zmysle; vnútorné členenie maximálne sporné; pre veľký počet sem patriacich rodín je ich zoznam uvedený pod severoamerické indiánske jazyky, mezoamerické indiánske jazyky a juhoamerické indiánske jazyky (čo sú takisto kolektívne pomenovania); pozri aj amerindiánske jazyky
• indoeurópske jazyky (=zast. indogermánske jazyky) (2.650 mil) – ojedinele považované za súčasť tzv. eurázijských jazykov¹ alebo nostrických jazykov ¹⁰ alebo indouralských jazykov ⁹ alebo za príbuzné austronézskych jazykov
• japonské jazyky (japonsko-rjúkjuské jazyky) (126 mil.) – možno príbuzné s altajskými jazykmi, alebo prípadne s austronézskymi jazykmi; ojedinele považovaná za súčasť eurázijských jazykov¹:
  • japončina (resp. japonské jazyky v užšom zmysle)
  • rjúkjuština (resp. rjúkjúske jazyky) – často považovaná/é za nárečie japončiny (a potom je japončina izolovaný jazyk)
• kaukazské jazyky (6,26 mil) – existencia rodiny je čiastočne sporná:
  • kartvelské jazyky (=juhokaukazské jazyky, gruzínske jazyky)
  • severokaukazské jazyky – veľmi sporná skupina; ojedinele považované za súčasť dene-kaukazských jazykov⁵:
    • abcházsko-adygské jazyky (=[severo]západné kaukazské jazyky, pontské jazyky, čerkeské jazyky)
    • nachsko-dagestanské jazyky (=[severo] východné kaukazské jazyky, kaspické jazyky, dagestánske jazyky) – ojedinele považované za súčasť alarodských jazykov⁷
• miaosko-jaoské jazyky (6,3 mil) – slabo preskúmané
• paleoázijské jazyky (=paleosibírske jazyky) – spravidla chápané len ako kolektívne pomenovanie; aj rozsah skupiny je pomerne sporný:
  • palaeoázijské jazyky v užšom zmysle:
    • čukotsko-kamčatské jazyky (=paleoázijské jazyky v najužšom zmysle) – ojedinele považované za súčasť eurázijských jazykov¹ alebo uralsko-sibírskych jazykov⁸
    • nivština (=nivchčina, zast. giliacky jazyk) (388) – izolovaný jazyk, ojedinele považovaná za súčasť euroázijských jazykov¹
    • jenisejské jazyky (616) – ojedinele považované za súčasť dene-kaukazských jazykov⁵
    • jukagirsko-čuvanské jazyky (604) – ojedinele považovaný za súčasť eurázijských jazykov¹ alebo uralsko-sibírskych jazykov⁸
  • eskimácko-aleutské jazyky (<100 tis.) – ojedinele považované za súčasť euroázijských jazykov¹ alebo uralsko-sibírskych jazykov⁸
  • ainčina (40) – často považovaná za izolovaný jazyk alebo skupinu jazykov, ojedinele považovaná za príbuznú a altajskými jazykmi alebo za súčasť euroázijských jazykov¹:
• papuánske jazyky – existencia skupiny je sporná, takisto jej vnútorné členenie; ojedinele považované za súčasť tzv. indo-pacifických jazykov⁴
• semitsko-hamitské jazyky (=afroázijské jazyky) (347 mil)
• sinotibetské jazyky (=sino-tibetské jazyky, zast. čínsko-tibetské jazyky) (1.300 mil) – ojedinele považované za súčasť dene-kaukazských jazykov⁵
• tasmánske jazyky – vymreté; možno súčasť austrálskych jazykov, ojedinele považované za súčasť tzv. indopacifických jazykov⁴
• tajské jazyky v širšom zmysle (=tajsko-kadajské jazyky, tai-kadai) (83 mil) –niekedy zaraďované do sinotibetských jazykov, alebo do/ako príbuzné s austroázijskými jazykmi, alebo ojedinele považované za príbuzné s austronézskymi jazykmi
• tyrrhenské jazyky(=egejské jazyky) – vymreté, hypotetická skupina, pozri dole
• uralské jazyky (24 mil) – možno súčasť uralsko-altajských jazykov³, ojedinele považované za súčasť euroázijských jazykov¹ alebo nostrických jazykov ¹⁰ alebo uralsko-sibírskych jazykov⁸ alebo indouralských jazykov⁹

Mediteránne jazyky (=stredozemské jazyky) je tradičný kolektívny názov pre neznáme neindoeurópske jazyky raného Stredomoria:

• východomediteránna podskupina, napr:
  • minojčina
  • eteokrétčina
  • pelasgičtina
  • cypersko-minojský jazyk
  • eteocyperské jazyky
• apeninská podskupina, napr.:
  • tyrrhenské jazyky (=egejské jazyky) – niekedy sa sem zaraďuje aj východomediteránna podskupina:
    • etruština – ojedinele považovaný za súčasť eurázijských jazykov¹
    • rhaetčina (rétčina)
    • lemnoský jazyk
  • ligúrčina
• pyrenejská podskupina, napr.:
  • baskičtina
  • iberčina
  • južnoluzitánske nápisy v Portugalsku
  • tarteština (tartesský jazyk)

• aariya [-angl. pravopis] (India)
• ainčina – pozri paleoázijské jazyky vyššie
• andh (80 tis.) – India
• baskičtina (670 tis.) – zároveň posledný živý zástupca tzv. mediteránnych jazykov (pozri dole); početné návrhy rôznych príbuzností
• bhatola – India
• buriština (=burušaski) (100 tis.)
• elamčina – vymretý, možno príbuzný s drávidskými jazykmi (tzv. elamo-drávidské jazyky)
• gutejčina – jazyk Gutejcov, vymretý
• chak [-angl. pravopis] – Mjanmarsko
• chatijčina (=chattijčina, chattčina, protochetitčina) – vymretý, ojedinele považovaný za súčasť kaukazských jazykov²
• japončina – pozri japonské jazyky vyššie
• kárčina – Anatólia oblasť Efezu, pred 1 stor. po Kr., vymretý, pravdepodobne indoeurópsky jazyk (chetitsko-luvijský)
• kaskština – jazyk severovýchodnej Anatólie, 2 – 3. tis. pred Kr. okolo Kasku, vymretý
• kassitčina – jazyk Kassitov, vymretý
• kimerčina – jazyk Kimerov, vymretý, pravdepodobne indoeurópsky jazyk
• kórejčina (78 mil) – možno príbuzná s altajskými jazykmi, ojedinele považovaná za súčasť euroázijských jazykov¹ alebo čiastočne jazykov Pujo¹¹
• kusunda – vymretý, spravidla zaraďovaný medzi sinotibetské jazyky
• majhvar (=manjhi, manjhia, majhwar) – India
• malakhel – Afganistan; možno zhodný s órmurčinou
• jazyk kultúry Mohendžo Daro a Harappa v údolí Indusu – vymretý
• mukha-dora – India; možno drávidský jazyk
• ná-meo – Vietnam
• nivština – pozri paleoázijské jazyky vyššie
• pisidčina – Anatólia, pred 1. stor. po Kr.,vymretý, možno indoeurópsky jazyk (chetitsko-luvijský)
• sidetčina – Anatólia, 3 – 2. stor. pred Kr.,vymretý, možno indoeurópsky jazyk (chetitsko-luvijský)
• sumerčina – vymretý
• warduji – Afganistan; asi západný dialekt farsí
• wa-siang-chua (=waxianghua) – Čína

• bung (=boung) – Kamerun, asi nigersko-konžský jazyk
• ?Hõa – novo objavený jazyk
• hwla (32 tis.) – novo objavený jazyk, asi nigersko-konžský jazyk
• hadza – spravidla zaraďovaný medzi khoisanské jazyky
• imeraguen – Mauritánia, novo objavený jazyk, asi semitský
• kara – Stredoafrická republika (nie je zhodný s jazykom kara v Sudáne)
• kujarge -Čad
• laal – Čad, možno nigersko-konžský jazyk
• lufu – Nigéria
• luo – Kamerun, vymretý
• mawa – Nigéria; nie je zhodný s jazykom mawa v Čade
• meroejčina – jazyk sudánskej civilizácie asi 300 pred Kr.-100 po Kr.; vymretý, možno patrí do nílsko-saharských jazykov
• nahalčina – spravidla zaraďovaný medzi austroázijské jazyky
• oropom (=oworopom, oyoropom, oropoi) – vymretý, Uganda, Keňa
• pré (=blé) – novo objavený jazyk, asi nigersko-konžské jazyky
• rer bare (=rerebere, adona) – Etiópia, vymretý
• sandawe – spravidla zaraďovaný medzi khoisanské jazyky
• shabo (=mikeyir) [-anglický pravopis]– novo objavený jazyk, možno patrí do nílsko-saharských alebo do omotských jazykov
• yauma – Angola
• weyto – Etiópia, vymretý
• yeni – Kamerun, vymretý

Izolované či neklasifikované jazyky Ameriky (sú izolované preto, lebo „indiánske jazyky“ nie sú ozajstná rodina) sú uvedené pod severoamerické indiánske jazyky, mezoamerické indiánske jazyky a juhoamerické indiánske jazyky ako jazyky izolované vo vzťahu k týmto skupinám.

Izolované či neklasifikované jazyky Austrálie existujú len, ak sa „austrálske jazyky“ resp. „papuánske jazyky“ nepovažujú za jazykové rodiny. Takéto jazyky sú uvedené ako jazyky izolované vo vzťahu k rodine austrálske jazyky resp. k rodine papuánske jazyky pod austrálske jazyky a papuánske jazyky

• pidžiny, kreolské jazyky, hybridné jazyky (=zmiešané jazyky), obchodné jazyky
• umelé jazyky
• posunkové reči
• sociolekt (slang, argot, žargón)
• nadnárečie
• nárečie

(¹)eurázijské jazyky (návrh Greenberg 2000) = etruština + indoeurópske + uralské a jukagirské + altajské + kórejčina a japončina a ainčina + nivština + čukotsko-kamčatské jazyky +eskimácko-aleutské jazyky

(³)uralsko-altajské jazyky (dnes sporná „rodina“, zrejme skôr jazykový zväz) = uralské + altajské

(⁴)indopacifické jazyky (návrh) = papuánske + andamanské + tasmánske

(⁵)dene-kaukazské jazyky (návrh) = sinotibetské + severokaukazské +jenisejské + na-dené (na dené je najväčšia rodina severamerických indiánskych jazykov)

(⁶)austrické jazyky (návrh) = austroázijské + austronézske

(⁷)alarodské jazyky (návrh) = churritsko-urartské + nachsko-dagestanské

(⁸) uralsko-sibírske jazyky (návrh) = uralské + jukagirské + čukotsko-kamčatské + eskimácko-aleutské (porov. euroázijské jazyky)

(⁹) indouralské jazyky (návrh) = indoeurópske + uralské

(¹⁰) nostrické jazyky (návrh) = indoeurópske + uralské + altajské (+ u niektorých autorov aj niektoré z nasledujúcich: semitsko-hamitské + drávidské + kartvelské + zriedka aj: sumerčina, elamčina, etruština, eskimácko-aleutské a i.) (porov. euroázijské jazyky)

(¹¹) jazyky Pujo (návrh) = japonské jazyky + jazyky bývalých kórejských ríší Pujo (Buyeo, Puyŏ, Fuyu) + Kogurjo (Goguryeo) + Pekče (Baekje)