Trifórium (okno)

Trifórium (lat. triforis) je forma združeného okna deleného dvoma strednými stĺpmi alebo pilastrami na tri oblúkové polia typické predovšetkým pre románsku a gotickú architektúru.[1][2][3][4] Trifórium sa zvyčajne nachádza na najvyšších poschodiach veží alebo zvoníc, kde je potrebné odľahčiť štruktúru širšími otvormi. Niekedy je celé trifórium orámované ďalším oblúkmi. Nad oblúkmi trifória sa väčšinou nachádza erb, kruhový otvor alebo iná štukatérska výzdoba. Používalo sa v rannokresťanskej, byzantskej, románskej, gotickej a renesančnej architektúre. Neskôr sa na tento typ združeného okna zabudlo. V 19. storočí sa trifórium vrátilo do módy hlavne v období eklekticizmu, neorománskej a neogotickej architektúre. V porovnaní s bifóriom sa trifórium všeobecne používalo na väčšie a zdobenejšie plochy.[5]

Pozri aj: Trifóriová galéria

Trifórium na renesančnej zvonici v mestskej časti mesta Poprad (Spišská Sobota).

Galéria

Bazilika Sant'Apollinare Nuovo v Ravenne, Taliansko.
Chrám svätého Spasiteľa (Chóra) v Istanbule, Turecko.
Zvonica Baziliky Santa Maria in Cosmedin v Ríme, Taliansko.
Kostol svätého Jána Krstiteľa v Lette, Severné Porýnie-Vestfálsko, Nemecko.
Gotické trifórium na Dóžovom paláci, Benátky, Taliansko.
Giottova zvonica vo Florencii, Taliansko.
Juhovýchodná strana Katedrály Notre-Dame v Paríži, Francúzsko.
Evanjelický kostol, Svätuše, Slovensko.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Boldogu, Slovensko.
Bazilika svätého Egídia v Bardejove, Slovensko.
Renesančná zvonica pri Bazilike svätého Kríža v Kežmarku, Slovensko.

Referencie

triforium In:SYROVÝ, Bohuslav. Architektura oborový slovník. 2. vyd. Praha : Státní nakladatelství technické literatury, 1972. S. 297 – 298.
triforium In:BLAŽÍČEK, Oldřich; KROPÁČEK, Jíři. Slovník pojmů z dějin umění. Praha : Odeon, 2013. ISBN 9788072991044. S. 210.
ŠEDIVÁ, Zdenka, a kol Architektonická a umenovedná terminológia používania pri opise epigrafických nosičov zo Slovenska. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, Spolok Slovákov v Poľsku, Towarzystwo Słowaków w Polsce, 2014. ISBN 978-80-223-3776-2. S. 194.
HAVIAR, Tomáš; HAVIAROVÁ, Michaela. Spišské renesančné zvonice. Martin : Vydavateľstvo Matici slovenskej, 2011. ISBN 978-80-8115-054-8. S. 100.
KUBACH, Hans Erich. Reallexikon zur Deutschen Kunstgeschichte. Zväzok 4. [s.l.] : [s.n.], 1955. Drillingsbogen. S. 561 – 566.

Pozri aj

bifórium

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trifórium (okno)

Externé odkazy

Trifórium

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

[:0-1] triforium In:SYROVÝ, Bohuslav. Architektura oborový slovník. 2. vyd. Praha : Státní nakladatelství technické literatury, 1972. S. 297 – 298.

[:1-2] triforium In:BLAŽÍČEK, Oldřich; KROPÁČEK, Jíři. Slovník pojmů z dějin umění. Praha : Odeon, 2013. ISBN 9788072991044. S. 210.

[3] ŠEDIVÁ, Zdenka, a kol Architektonická a umenovedná terminológia používania pri opise epigrafických nosičov zo Slovenska. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, Spolok Slovákov v Poľsku, Towarzystwo Słowaków w Polsce, 2014. ISBN 978-80-223-3776-2. S. 194.

[4] HAVIAR, Tomáš; HAVIAROVÁ, Michaela. Spišské renesančné zvonice. Martin : Vydavateľstvo Matici slovenskej, 2011. ISBN 978-80-8115-054-8. S. 100.

[5] KUBACH, Hans Erich. Reallexikon zur Deutschen Kunstgeschichte. Zväzok 4. [s.l.] : [s.n.], 1955. Drillingsbogen. S. 561 – 566.