Menelaos (mytológia)

Menelaos alebo Meneláos (starogr. Μενέλαος - Menelaos/iný prepis: Meneláos; latinsky Menelaus) je v gréckej mytológii syn mykénskeho kráľa Atrea a jeho manželky Aeropé. Bol kráľom v Sparte.

Je známy ako jedna z hlavných postáv Homérových eposov. Bol manželom ženy, pre ktorú sa viedla trójska vojna a Menelaos bol tým, kto k nej dal podnet. Nikto mu však jeho počínanie nevyčítal, obhajoval si svoju česť a právo a podnikol všetky kroky pre rokovania, ktoré by mohli viesť k zmieru. Keď aj potom bola vojna neodvratná, bol v nej statočným bojovníkom.

Helena s Menelaoom a Afrodita. Detail starogréckej maľby na váze z obdobia rokov cca. 450–440 pred Kr.

Jeho osud nebol nijak závideniahodný. Ako mladík bol donútený aj so svojím bratom Agamemnónom utiecť z rodných Mykén, keď jeho strýko Thyestes ich otca zavraždil a usiloval sa aj o ich život. Bratia našli útočisko u spartského kráľa Tyndarea. Po krátkej dobe sa Menelaos oženil s kráľovou nevlastnou dcérou Helenou. Otcom Heleny bol najvyšší boh Zeus, ktorému sa zapáčila kráľova manželka Léda. Klytaimnéstra, Helenina sestra-dvojča, ktorej otcom bol Tyndareós, sa stala ženou Agamemnónovou.

Helena bola široko ďaleko preslávená krásavica, uchádzalo sa o ňu veľa urodzených a statočných mužov. Nápadníci sa skoro dostali do ozbrojených stretov, Helena sama si nakoniec vybrala Menelaa a mali spolu čoskoro dcéru Hermionu. Keď jej otec, kráľ Tyndareós zomrel, ona sama dosadila Menelaa na spartský trón. Doba jeho pokojnej vlády a rodinnej pohody však netrvala dlho.

Do Sparty prišiel syn kráľa Priama, trójsky princ Paris, v sprievode svojho bratranca Aineia. Stalo sa to potom, čo Paris rozhodoval v spore o "tej najkrajšej" medzi bohyňami Hérou, Aténou a Afroditou. Zvolil tú tretiu, ktorá mu sľúbila lásku najkrajšej ženy. Tou ženou bola Helena. Kráľ Menelaos hostí privítal so všetkou pohostinnosťou a keď im predstavil svoju manželku, Paris sa do nej zamiloval na prvý pohľad a Helena mu bola taktiež naklonená.

Menelaos mal povinnosti na Kréte, zanechal preto svojich hostí na starosť manželke, ktorú nabádal, aby im vo všetkom vyhovela. Helena to vzala doslova: opustila manžela i malú dcéru a odplávala s Paridom do Tróje. Menelaos po návrate zistil, že okrem manželky odviezol Paris tiež jeho pokladnicu. To bola veľká urážka, išlo o česť muža, ale aj o hrubé porušenie zásad pohostinnosti. To nemohlo zostať nepotrestané. Menelaos sa preto vypravil do Mykén k bratovi Agamemnónovi so žiadosťou o pomoc.

Agamemnón radil najprv odplávať do Tróje spolu s ľstivým ithackým kráľom Odyseom a požiadať trójskeho kráľa Priama, aby Helena bola vrátená. Ale vyjednávanie k ničomu neviedlo, Paris bol ochotný vrátiť pokladnicu, nie však Helenu.

Agamemnón následne vyzval všetkých gréckych kráľov, aby mu pomohli potrestať túto urážku a vyhlásil Priamovi vojnu. Veľká vojenská výprava sľubovala bohatú korisť, takže sa čoskoro zhromaždilo na sto tisíc mužov a armáda vyplávala k Tróji. Menelaos sám priviedol šesť tisíc statočných bojovníkov, ktorí pod jeho vedením vynikali odvahou, ale aj vojenskou disciplínou.

Menelaos odnáša telo padlého Patrokla (Florencia)

Trójska vojna potom trvala dlhých desať rokov – v prvých deviatich sa Achájci úspešne vylodili na pobreží Tróje a obliehali mesto, ale útokom na mestské hradby nepriateľ odolával. Rozhodnúť mal až desiaty rok. Menelaos mal v boji za sebou už mnohé hrdinské činy, najviac sa však hovorilo o troch.

• Vojsko už bolo unavené a nespokojné z dlhých bezvýsledných bojov, a tak na začiatku desiateho roka boli muži toho názoru, že ak majú vodcovia niečo proti sebe, nech si to aj medzi sebou vybavia sami, v boji na život a na smrť. A tak Menelaos prijal Paridovu výzvu k boju, nad ktorým držala ochrannú ruku bohyňa Afrodita. Menelaos sa ničoho nezľakol a bez väčších ťažkostí Parida porazil. Bol by ho aj zabil, ale Afrodita ho zakryla mrakom a odniesla na vlastných rukách do bezpečia.
• Druhým Menelaovým veľkým činom bola záchrana tela padlého hrdinu Patrokla, Achillovho priateľa.
• Tretíkrát sa vyznamenal pri boji o hrad kráľa Priama. Bol jedným z bojovníkov, ktorí sa ukryli v trójskom koni, ľsťou sa tak dostali za hradby mesta a spôsobili jeho pád. Tam tiež v jednej zo spální zabil Parisovho brata Déifoba, ktorý sa po smrti Paridovej oženil s Helenou. Menelaos si Helenu vybojoval späť a vrátil sa s ňou do Sparty ako víťaz. Helene nikdy nič nevyčítal, pretože jedine Parida vinil z jej únosu.

Cesta domov však nebola šťastná. Najprv pri ostrove Lesbos zničila búrka ich lode, pokračujúc v ceste im boh Apollón zabil kormidelníka Frontia, neskôr im pri Kréte ďalšia búrka väčšinu lodí potopila, iné roztrieštila o pobrežie. Menelaovu loď zahnal vietor až do ústia Nílu. Pretože tam neobetovali bohom, za trest museli ešte sedem rokov blúdiť Egyptom a Líbyou a ako sa dostali späť k Nílu, tam im morský boh Próteus poradil, ktorou cestou sa dostať domov, až nakoniec šťastne pristáli.

Priviezli si vzácny darček, ktorý dostala Helena pri lúčení s manželkou egyptského kráľa: malú nádobku s čarovným odvarom. Kto ho vypil, zabudol na všetky predchádzajúce strasti. Tak Helena zabudla na svojich dvoch predchádzajúcich manželov a Menelaos na vojnové útrapy a blúdenie na ceste domov. Žili potom šťastní a dokonca boli po smrti z vôle bohov prenesení do Elysia, kde ich už žiadne pozemské trápenie nedostihlo.